Veľmi častým nedorozumením, z ktorého som sa v mojom najdlhšom vzťahu nevedel vykrútiť, bola výčitka, že nikdy nevravím: „Milujem ťa.“ Tieto slová mi z úst často nevyšli, to čestne chlapsky priznávam. Ale klamal by som, ak by som povedal, že som ich nevyslovil nikdy, a čo je najdôležitejšie – hovoril som to inými slovami dennodenne.

Len tie možno ostávali prepočuté alebo sa skôr stratili v spleti iných viet, ktoré sme si so svojou polovičkou počas dňa vymenili, a tak som niekoľkokrát čelil nespochybniteľnému verdiktu, že nemilujem. Iné frázy vyjadrujúce lásku (pre mňa omnoho dôležitejšie ako „Milujem ťa“) pravdepodobne nemali takú váhu a dôraz, aby boli ľahko rozpoznateľné, čo ma mnohokrát prekvapilo a priznávam, že aj nasrdilo.

unsplash.com

Bolo by lepšie, ak by som niekoľkokrát za deň zahlásil „Milujem ťa“, ale žiadny iný dôkaz o láske by som svojej žene neposkytol?

V týchto oblastiach ženskej logiky som sa úplne stratil. Keby len stratil… Tu presne som sa utopil a potom ešte pre istotu spáchal samovraždu obesením. Niekoľkokrát som bol z tejto debaty tak vyčerpaný a znechutený, až som si i ja, tak ako väčšina mužov na planéte, povedal, že ženám nikdy rozumieť nebudem.

Dovtedy som takýmto myšlienkam nepodliehal. Vždy som našiel kompromis uvedomujúc si, že ženské pohlavie je zároveň nežnejšie pohlavie, a tak zákonite musí premýšľať aj inak ako ja. Je to v poriadku a je to krásne, ak sa človek k tomu postaví správne, tak aj roztomilé. Empatickou sondou do duše mojej krehkejšej polovičky som vždy dospel k nejakému riešeniu. Sme predsa úplne iní, ale to ešte neznamená, že nonstop budeme čeliť nedorozumeniam.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ten, kto už raz odišiel

Ale toto ma privádzalo do zúfalstva. Čo do zúfalstva… Do totálneho šialenstva. Vysloviť „Milujem ťa“ som si musel pripomínať, aby bol doma pokoj, a zarážalo ma, že keď som tak urobil, ten pokoj v našom príbytku naozaj nastal. A to ma niekedy trochu rozčarovalo, teda… takým zvláštnym spôsobom som zostal smutný.

unsplash.com

Veď povedať „Milujem ťa“ ešte neznamená, že naozaj milujem… 

Skutočne v dnešnej dobe, kedy tak často plytváme slovami a neváhame ich použiť aj ako zbraň, je nudné „Milujem ťa“ tým najväčším prejavom lásky? Hovorte si, čo chcete, ale nie, nie je. Aspoň z môjho pohľadu.

Naozajstná láska nepotrebuje žiadne dôkazy v podobe frázy „Milujem ťa“. Je síce pekné to počuť, ale sú to dve slová, ktoré nemusia byť podložené citmi. Oveľa viac znamenajú vety vyslovené v úplne bežných chvíľach. „Som rád, že si konečne doma.“ „Nie je ti zima?“ „Chýbala si mi.“ „Dávaj si na seba pozor…“ To sú skutočné prejavy lásky v podobe slov.

Pretože „Milujem ťa“ vykĺzne z úst aj ľuďom, ktorí lásku len predstierajú…

Ale tieto vety nám adresuje iba niekto, kto nás skutočne miluje. Niekomu, kto milovať nevie, na rozum tieto frázy a im podobné fakt neprídu.

Myslite na to, keď sa vám bude zdať, že vám vaša polovička prejavuje málo lásky. A tiež aj vtedy, keď sa obyčajným „Milujem ťa“ necháte opiť a neskôr zistíte, že váš románik má od lásky poriadne ďaleko.
Nikdy som nepochopil, prečo je „Milujem ťa“ tak veľmi žiadané, ale ostatné naozajstné slová vyjadrujúce lásku prehliadame…

Coverphoto: Photo by Jasmine Carter 

Facebook komentáre