„Milujem ťa, vieš to?“ Keď som naposledy túto hlúpu otázku vyriekla, bola som zúfalá. Z neho, zo seba, z toho, čo sa dialo vôkol nás aj vo mne. Ja som milovala a on sa vôbec nesprával tak, aby mi dal najavo, že to aspoň registruje. Sem-tam urobil niečo, čím ma na chvíľu umlčal a uvrhol do slastnej nádeje, že raz sa budeme milovať podľa mojich predstáv. Navzájom. Jeden druhého. Bez nejakého „ale“ alebo „možno“.

Dlho som takýto vzťah, v ktorom som mu musela svoju lásku pripomínať, tolerovala. Lebo láska… Myslím, že stačí povedať len toľko. Zamilovaný človek je majstrom sebaklamu a dokáže sa za veľmi krátku presvedčiť, že raz… Raz sa to skončí dobre. Raz sa mu tá láska vráti. Raz bude svadba, obe rodiny budú do rána tancovať a oslavovať. No lenže čo keď sa to „raz“ nekoná?

unsplash.com

V mojom prípade som sa takého „raz“ nedožila…

A nie, nebolo to preto, že by som čakala príliš krátko. Čakala som príliš dlho na to, aby som pochopila, že čakať na lásku je hlúposť. Kto ťa miluje, ten ťa milovať bude. A bodka… Kto ťa nemiluje, ten sa s tebou bude zahrávať ako mačka s myšou, pričom ty si budeš myslieť, že je táto hra rovnocenná a vôbec pre teba nie je nebezpečná. Na všetko, v čom si sa mýlila raz prídeš. A to bude to „raz“, ktoré ťa vytrhne zo sladkej ilúzii o nikdy neexistujúcej láske.

To povestné „Milujem ťa, vieš to?“ som mu vždy povedala v slzách. Napríklad vtedy, keď sme sa hádali a začala som cítiť, že som mu ukradnutá. Nechcela som od neho odísť a on to vedel. Veľmi dobre mu bolo jasné, že môže urobiť čokoľvek a ja i tak zostanem drankajúc od neho aspoň malý náznak lásky, keď už nie je ochotný venovať mi lásku skutočnú. 

Vedel, že mu ležím pri nohách, a preto sa tak aj správal. Dovolil si všetko, bez ohľadu na to, či ma tým zraní. A preto mi nikdy neveril, že raz by som v sebe našla toľko hrdosti, že by som ho poslala do prdele. Vtedy, keď som sa vyhrážala hocičím – od rozchodu až po neviem čo, vtedy, keď som cítila, že nič z toho neberie vážne, vtedy som mu tú lásku musela pripomínať… Vetou: Milujem ťa, vieš to? 

unsplash.com

A dnes viem, že to bola poriadna hlúposť…

Pretože ak niekoho milujem a nie som kretén ani psychopat, dotyčný si tú lásku všimne. Nemusím mu plačúc nervovo zrútená hovoriť, či vie, že ho mám rada, pretože registruje a akceptuje všetky moje prejavy lásky. A ak ma miluje aj on, váži si ich a bude robiť všetko pre to, aby ma nestratil. Tým pádom bude svoju lásku prejavovať aj on mne. Aké jednoduché, že? Tak prečo potom veríme, že ak sa tento scenár nekoná, i tak raz budeme milované?

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zaslúžiš si lásku aj v zlých dňoch

Ak ti viackrát urobil niečo, čo ťa zranilo, znamená to len jedno… Nielenže ťa nemiluje rovnako ako ty jeho. On si tvoju lásku ani vôbec neváži. Ak musíš niekomu stále opakovať a dokazovať, že ho miluješ, môžeš to rovno zabaliť… Toto nikdy dobré nebude. 

Viem, sú to tvrdé slová. Viem, že ich počuť nechceš. Viem, že to v kútiku duše tušíš, ale aj tak chceš, aby si sa raz presvedčila, že som ti teraz klamala. No, drahá, jednostranná láska nie je láska. Je to týranie samej seba. A ak vieš milovať jeho celým svojím srdcom, urob pre seba jedinú vec… Zober si tú lásku a choď od neho niekam ďaleko. Venuj ju sebe alebo počkaj, kým stretneš niekoho, kto ju ocení. Všetko ostatné je pre teba len stratou času.

Coverphoto: Photo by Grzegorz Rakowski on Unsplash 

O tom, aké to je milovať tú nesprávnu osobu, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Kúpiť si ju môžete v každom dobrom kníhkupectve alebo v našom eshope TU.

Facebook komentáre