Vždy som sa zaoberala viac tým, čo už bolo, ako tým, čo práve je. Viac som sa zaoberala tým, čo už sa stalo, ako tým, čo by sa mohlo stať. Či som chcela a či nie, minulosť ma ovplyvňovala vo všetkom, v čom sa len dalo. Bolo to, akoby ma definovala. Na základe toho, čo sa mi udialo, som ďalej žila. Keď sa stalo niečo smutné, prenieslo sa to i do mojej prítomnosti a neskôr i do budúcnosti.

Sklamaná láskou, sklamaná inými a sklamaná sama sebou. Niesla som si to ďalej, lebo som sa s tým nedokázala vyrovnať.

pinterest.com

Definovala ma minulosť

Myslela som si, že stoj čo stoj musí byť už naveky mojou súčasťou. Neviem prečo, ale bola to tiež aj taká malá spomienka. Spomienka na všetko to, čo som kedy cítila. Spomienka na všetko to, čo som kedy mala a teraz už nemám.

Myslela som si, že ak v nej budem žiť, nebudem sa musieť rozlúčiť s ľuďmi. Myslela som si, že mi ostanú už navždy v živote. A tak som sa nemusela s nimi lúčiť. Nechala som, aby sa z mojej minulosti aj spolu s ňou premiestnili do mojej prítomnosti i budúcnosti.

Bolo to ako jazda na kolotoči

Vidíte pekný a celkom dlhý kolotoč. Sadnete si a necháte sa ním unášať. Samozrejme, že sa vám to páči, pretože ste hore v oblakoch. Keď sa jazda skončí, idete automaticky dolu. Avšak bažíte po tom byť znovu hore. Bažíte po tom mať znovu všetko to, čo ste mali, keď ste boli hore.

Takto je to i s minulosťou. Ste na malý okamih šťastní, máte naokolo seba všetkých, ktorých ľúbite. Avšak život nepozostáva len z minulosti. Avšak život pozostáva predovšetkým z prítomnosti a následne budúcnosti. Obe sú zatiaľ nejasné, pričom minulosť bola jasná. Už sa stala a vieme ako a čo sa v nej udialo. Preto sa jej častokrát držíme ako kliešť.

pinterest.com

Nie vždy svetlé momenty

Radostné útržky minulosti neboli vždy tak radostné. Sú i také, ktoré sú smutné. Sú i desivé a temné. Je to presne taká tá minulosť, ktorá z nás potom vysáva silu, energiu a celkovo život. Táto forma sa ťahá s nami najviac.

Či už sme nejako my ublížili, alebo bolo nám ublížené. Nevieme to odpustiť sebe, ale ani im. Preto si to nesieme a prenášame i ďalej. A občas naozaj stačí len akési odpútanie. Odpútanie sa aj od toho najposlednejšieho úlomku našej minulosti.

„Nezáleží na tom, aká ťažká bola tvoja minulosť, vždy môžeš začať znovu.“

Hovoriť si túto zázračnú formulku a následne ju i uskutočňovať, bolo pre mňa tou najťažšou vecou. Vedela som, že viac ostávať otrokom minulosti nie je dobré. Je to priam otrasné a unavujúce. Vracať sa stále dokola a dokola k niečomu, čo už je dávno preč.

Vracať sa k myšlienkam. Vracať sa k citom i pocitom. Vracať sa k ľuďom. Jednoducho vracať sa stále k tomu všetkému, čo už som mala dávno prežité. Stačilo to už len dávno uzavrieť a nechať v srdci ako spomienku. Zbytočne ju neotvárať. Zbytočne sa k nej nevracať dokola a dokola. A hlavne zbytočne ju nechcieť znova a znova prežívať. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Odpoveď som nenašla a už ani nechcem

Žiť a nevracať sa viac k minulosti

Hoc sme si navrávali, že to je jedinou stabilnou a istou vecou v našich životoch. Nikdy takou nebola. Nosila takýto kabát, len aby nás dokázala zakaždým znova a znova zmiasť. Bolo jej pri nás zjavne dobre. Ba priam vynikajúco. Kŕmili sme ju našou pozornosťou, následne našou energiou.

Zobrala si v podstate všetko to, čo sme my nevyhnutne potrebovali. A čo nám ona za to na oplátku dávala? Myslím si, že nič. Aj keď pár mesiacov dozadu by som povedala, že niečo.

pinterest.com

Dávala mi možnosť prežívať stále tie isté veci, ktorých som sa JA nedokázala vzdať. Bolo to vtedy pre mňa niečo, čo mi nik a nič iné nedokázalo dať. Kto iný by mi to i dal či dával? Keď ma všetko i všetci opustili. A minulosť bola jedinou i poslednou vecou, ktorá tu ostala a dávala mi toto všetko a všetkých.

A napokon… 

Preplakala som a prebdela snáď nejednu noc. Snažila som sa všetkými možnými silami odpútať. Snažila som sa začať od úplného začiatku. Snažila som sa začať s úplne novým a čistým štítom. A akokoľvek často som popritom padala… A akokoľvek často som popritom prahla po tej istote, ktorú som slepo nachádzala v minulosti…

Aj napriek tomu všetkému som už viac nepustila minulosť do svojho života. Už som jej nedala ani jednu jedinú príležitosť. Moja nová cesta bola síce tŕnistá. Bola síce plná neznáma, ktoré ma desilo. No aj napriek tomu bola oveľa lepším variantom, než bola minulosť.

Dala mi možnosť spoznať zakaždým nových a nových ľudí. Dala mi možnosť cítiť znovu lásku aj napriek zlomenému srdiečku. Dala mi možnosť opäť dávať, ale na oplátku i prijímať. Dala mi možnosť sa budiť každý deň do ďalšieho nového dňa. A dala len a len mne možnosť, ako bude môj deň vyzerať. Tou novou cestou bola a stále aj je PRÍTOMNOSŤ.

pinterest.com

Žiaden strach a žiadne obavy…

Keď ma niečo naučil celý tento proces, tak len jedno… „Všetko, čo v skutočnosti mám, je moja prítomnosť.“ Áno, mám aj minulosť. Áno, stali sa mi veci, aké sa mi stali. Áno, stretla som ľudí, akých som stretla. A áno, dokonca mnohí boli ešte vtedy neodmysliteľnou súčasťou môjho života a mňa samej.

No minulosť ostala minulosťou. Pochovaná hlboko vo mne. A ja s ňou plne a naprosto vyrovnaná. Tešiaca sa na to, ako budem žiť len a len prítomnosťou.

Preto sa ani ty, čo to čítaš a možno ani ty vedľa neho či nej, už netráp tým, čo bolo. Len sa proste teš z toho, čo práve je. Teš sa z tých každodenných maličkostí, ktoré sa ti každú jednu sekundu môžu diať. A prežívaj ich, akoby boli len raz.

Autor: @patty.dvo

Coverphoto: Photo by Milan Popovic on Unsplash

Facebook komentáre