Človek by čakal, že tak, ako sa postupne evolúcia a všetko s ňou spojené – či už ide o techniku, medicínu alebo čokoľvek iné – vyvíja vpred, mali by ísť vpred aj vzťahy. Ak sa nad tým však zamyslím, mám pocit, že namiesto posunu vpred sme zaradili poriadnu ,,spiatočku”.
V minulosti – povedzme, že pred 40-50 rokmi späť – niečo ako ,,vzťah s výhodami” nebol braný tak normálne ako dnes. Ak sa dvaja ľudia stretávali, rozumeli si v živote, či už každodennom alebo intímnom, bolo bežné, že sa vzali. Dokonca si niekedy ani nemuseli rozumieť a nasledovala svadba. To je však opäť iný problém. Ja by som rada poukázala na dnešnú dobu. Nemám síce 50 a nie som žena z minulej doby, no stále neviem pochopiť to, čo sa v dnešnom svete stáva samozrejmosťou.
pexels.com
V dnešnej dobe je úplne bežné udržiavať ,,vzťah s výhodami”. Ja teda neviem, či som z inej planéty, ale slovo vzťah má pre mňa veľký význam a znamená niečo záväzné. Niečo, čo vo mne evokuje pocit, že s daným človekom chcem tráviť čas. Byť s ním čo najčastejšie, ísť s ním na prechádzku, do kina či len tak niekde sedieť na káve a rozprávať sa. Niekedy sa netreba ani rozprávať. Stačí len prítomnosť daného človeka.
A slovo výhoda? Čo je to za vzťah, že máme z neho len výhody? Vzťah by mal byť o vzájomnom pochopení a podpore, keď to ten druhý najviac potrebuje.
Výhoda je pre mňa – napríklad v hre alebo boji – niečo, čo mi zaručí priaznivejší stav, prípadne výhru. Vzťah medzi dvoma ľuďmi, u ktorých predpokladáme, že nemajú srdce z kameňa, nie je ani hra, ani boj.
Dnešné moderné vzťahy sú určitou hrou, v ktorej vždy jeden skončí ako porazený. Nebudeme škatuľkovať a tvrdiť, že tie, ktoré majú city, sú len ženy, pretože to tak nie je. Niekedy do skupiny porazených patria ženy, inokedy muži. Ľudia, ktorí si uvedomili, že chvíle, ktoré popri danej osobe strávili, neboli len hrou na jednu, prípadne viac nocí, ale že začali cítiť niečo viac.
Ako niečo takéto riešiť? Ako pokračovať ďalej? Je lepšie čakať a naivne veriť, že sa niečo zmení? Že ten druhý začne cítiť niečo viac? Alebo radšej prerušiť kontakt, vymazať si toho druhého zo života, pretože sa naňho už jednoducho neviete pozrieť LEN ako na KAMARÁTA?
pexels.com
Keď je udržovanie tohto vzťahu-nevzťahu len nejakou hrou, mali by byť vopred stanovené pravidlá. Verím, že sú ľudia, ktorí tento typ vzťahu udržiavajú, ba im dokonca aj vyhovuje. Nemajú čas na záväzky, alebo sa len nechcú otvoriť a začať niečo cítiť, pretože sa už zranili.
Neuvedomujú si, že takýto vzťah je len časovanou bombou. Časovanou bombou, ktorá čoskoro vybuchne a minimálne jeden skončí zranený. Jeden z nich potom pocíti bolesť, ktorá bude mať za následok niekoľko prebdených a preplakaných nocí.
Milí čitatelia, ľudia 21. storočia, ktorí ste presvedčení, že nemáte čas na vzťah, pretože ste priveľmi zaneprázdnení prácou, štúdiom či čímkoľvek iným, uvedomte si jeden fakt. Každý jeden, aj ten, na prvý pohľad najchladnejší človek na tejto planéte, má rovnako srdce a cit a nezaslúži si zažiť žiadnu bolesť. Nezaslúži si naivne veriť, že sa niečo zmení. Nezaslúži si naivne čakať, že sa on/ona opäť ozve a bude vás chcieť vidieť, ísť s vami do kina či na kávu.
Preto, prosím, buďte vždy úprimní a myslite nielen na seba, ale aj na toho druhého, aby ste mu neublížili. Neviete, ako dlho bude trvať, kým sa z toho opäť dostane, a či vôbec bude chcieť niekedy v budúcnosti milovať.
