Láska je absolútna. Buď miluješ alebo nie. Neexistuje žiadne -možno, trochu, veľmi, málo-. Láska zahŕňa množstvo pocitov od zúfalstva až po radosť. O láske v podstate vieme málo, pretože sa nedá odborne definovať. Pre mňa si láskou ty. A teba nemôžem definovať inak, než ako najlepšieho človeka, akého som kedy stretla.
Vedel si, že ťa milujem. Ale nikdy si nepochopil ako veľmi.
Tak ma prosím, ešte raz vypočuj.
Si jediný človek na svete, ktorý to pochopí.
Viem, že sa ťa už nikdy nedotknem. Možno ťa už nikdy ani neuvidím. Ale vždy budem pri tebe. Kedykoľvek v živote mi dáš najavo, že ma potrebuješ, alebo mi napíšeš, či zavoláš, vždy tu budem pre teba. Aj keď si myslím, že to nikdy neurobíš. Pretože sa nerád vraciaš k bolesti v minulosti a presne to som ja pre teba. Bola som tvojou bolesťou.
A viem, že musím ísť ďalej… no moje srdce bude biť pre teba. Ale vieš čo? Dnes sa nebudem tváriť, že ma to neničí. To, že koniec, aký sme našli, bol ten najhorší. Dnes ti priznávam svoju lásku. Znova. Tak ako každý deň po zvyšok svojho života.
Tu máš moje srdce na dlani, vždy bude svojím spôsobom tvoje. A nech príde ktokoľvek, nikto ťa úplne nenahradí. Budem tvoja navždy.
Je to pár mesiacov, čo si si vybral ju. Ja to rešpektujem, veď som prišla neskôr ako ona. Len chcem, aby si vedel, že budem pri tebe navždy. Vždy, keď sa započúvaš do ticha, budeš počuť moje srdce, budeš počuť, ako šepkám tvoje meno, budeš cítiť môj dotyk na svojej dlani a budeš vedieť, že som s tebou, láska.
Lebo kamkoľvek pôjdeš, pôjdem s tebou.
Kdekoľvek budeš, moje srdce tam bude s tebou.
Spomínaš na náš posledný rozhovor? Keď som ti v hneve povedala, že ťa už nemilujem. Neviem, či sa niekedy naučím žiť s tým, že posledné slová, ktoré si odo mňa počul boli klamstvom.
Odpusť mi to.
Odpusť mi, že som sa nesnažila dosť. Odpusť mi, že som ťa nedokázala spraviť šťastným. Odpusť mi bolesť, ktorú som ti spôsobila. Bolo to len preto, že som sa šialene bála, že ťa stratím.
Teraz si preč a mne ostali len slzy. Povedz, myslíš na mňa niekedy? Lebo moje srdce na teba myslí stále. Pamätáš si na všetky sľuby, ktoré si mi dal, len aby si ma sklamal?
Chýbaš mi tak veľmi, že si občas predstavujem tvoju prítomnosť. Že občas snívam o tom, aké by to bolo, keby si sa vrátil, keby si ma znovu pozdravil a usmial sa na mňa. Tak veľmi, že občas znovu verím v nádej, ktorú si vzal so sebou.
Je to už tak dlho a ja stále počujem tvoj hlas, stále ma hreje každý tvoj dotyk. Nezabudla som ani na sekundu s tebou. Ani neprestalo bolieť vedomie, že si preč. Jednoducho som sa s tým naučila žiť.
Zvykla som si na pocit prázdnoty, ktorý tu po tebe ostal. Naučila som sa nereagovať na to, keď sa o tebe rozprávajú naši priatelia. Dokonca som sa naučila prejsť okolo teba bez zastavenia. Ale ver mi, bolelo to viac ako všetky rany doteraz.
Myslíš, že je ťažšie povedať zbohom, alebo snažiť sa pohnúť ďalej?
Každý muž, ktorý sa odvtedy ku mne priblížil dostal okamžite stopku a dôvod mu prezradili moje oči: ,,Si milý, ale prepáč, nie si ON.“ Som stratená a zmätená, a snažím sa nájsť vo svojej minulosti niekoho, ku komu by som aspoň niečo cítila. Áno, v minulosti. Pretože potom si prišiel ty a už neexistuje žiadna láska po tebe. Existujú len tie pred tebou.
Vieš, čo je na našom príbehu tragicky krásne? Že sme sa napriek všetkému mali stále radi. Aj napriek tomu, že sme spolu prežili viac zlého ako dobrého. Dal si mi pocit, že nie je čo stratiť. A potom som stratila teba.
Láska, možno jedného dňa ťa prestanem hľadať v každom človeku, ktorého stretnem. Možno sa raz prestanem otáčať za každým, ktorý sa na teba podobá, možno sa prestanem dívať na mobil s nádejou, že mi zavoláš. A možno raz prestanem prosiť nebo, aby si sa vrátil.
Neboj sa, nepochybujem o tom, že si ma mal rád. Viem to, pretože inak by si nevyhľadával každú sekundu, aby si mohol byt pri mne. A keby si nič necítil, neplakal by si so mnou, keď sme sa lúčili. A, láska moja, ja predsa viem, že si to takto nechcel. Viem, že vybrať si si mohol len jednu, pretože ty nie si z tých, čo by dokázali podvádzať. Necítim preto voči tebe hnev ani nenávisť. Cítim len kvapku ľútosti. Pretože viem, že ja som ťa milovala viac.
Skúsila som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som ťa získala späť. Ale teba už nič nemohlo vrátiť. A tak tu plačem nad svojimi chybami a zlomenými snami.
Pretože viem, že už nikdy nepríde nikto ako ty. Viem, že ma už nikdy nikto tak nepohladí ako ty, nikto nedokáže nahradiť tvoju prítomnosť. A nikto ťa nikdy nenahradí ani v mojom srdci.
Ty si preč, nikdy sa nevrátiš späť. Ja mám pocit, akoby časť zo mňa odišla s tebou.
Si môj nenahraditeľný.
Si moja bolesť.
Si moja láska.
Si moje všetko.
A hoci osud rozhodol, že nesmieme životom kráčať spolu, v mojom srdci budeme spolu navždy.
To je môj posledný sľub.
No hoci sa mnohé v mojom živote zmenilo, viem, že som dosť silná na to, aby som sa s tým vyrovnala. Dnes viem, že musím ísť ďalej. S tebou, či bez teba. Možno prejdem ešte dlhú a ťažkú cestu, ale ja sa nevzdám pretože tam v diaľke už teraz vidím obraz šťastia, ktoré na mňa čaká. Viem, že to šťastie raz nájdem, pretože bude mojou odmenou za všetku bolesť.
