Myslím si, že viacero z nás zažilo ten pocit, kedy nevieme ako ďalej… Nevieme, kam sa pohnúť, nevieme ani, ako zareagovať na situáciu, ktorú vám teraz porozprávam. Začalo sa to jedného krásneho dňa – asi tak nejako sa začína každý druhý príbeh o „láske“. Spoznala som chlapca, ktorý sa zdal byť neskutočný. Smiali sme sa na každej veci, čo sa udiala. No aby som nepreskakovala, spoznali sme sa vtedy ešte u mojej bývalej kamarátky. Z ničoho nič zazvonil zvonček a hádaj, kto prišiel…
Áno, bol tam on a jeho kamarát, pozerali sme spolu film a tam sa ten večer skončil. O pár mesiacov neskôr prišiel znova na oslavu mojej kamarátky. Tam sa mi po prvýkrát prihovoril sám od seba a ja ako introvertný človek som sa hanbila.
pinterest.com
Rozprávali sme sa celý večer, išli sme sa prejsť k jazeru, on mi dal jeho bundu, pretože ja som si tú moju nechala vo vnútri a bola mi zima. V moje hlave zaznela myšlienka: „BOŽE, ON JE DOKONALÝ“.
A tu sa to všetko začalo…
Neskôr to bol klasický príbeh dvoch ľudí, čo sa do seba zamilujú. No preskočme o pár mesiacov – tentokrát dopredu.
Jedno ráno som sa zobudila, nečakalo ma dobré ránko, proste a jednoducho záujem na 0 bodov… Povedala som si, že možno nemá iba čas alebo si zabudol telefón doma. A tak som išla do školy, bol to práve piatok. Písala som mu, keď som bola v škole, či som mu niečo urobila, prečítal si to a nič.
Nevedela som, ako reagovať…
Tak som ho teda ignorovala aj ja… Skončila sa mi škola a išla som na brigádu. Bohužiaľ, som jeho školu mala po ceste tam, a hádaj, čo sa stalo. Videla som, ako nastupuje do auta, a videl aj on mňa, no ani ma nepozdravil, nezamával, robil sa, ako keby sa nepoznáme.
A tak som mu volala a on nezdvihol. Išla som do práce a telefón som nemala pri sebe. Večer som skončila a znova som sa pozrela na telefón a nič… Žiadna správa. Išla som domov a ihneď spať uplakaná… Veď po polroku to už bolelo, nevedela som, čo som urobila.
pinterest.com
Bol druhý deň ráno a znova som išla do práce…
Keď som tam prišla, tak mi o chvíľu na to prišla aj správa. „Prepáč mi, včera som sa bozkával s inou, chcem sa rozísť.“ Blokol si ma všade a nič viac. Áno, snažila som sa získať ho späť ako asi každé mladé zamilované dievča. Po pár dňoch mi napísal, že mu chýbam, či to neskúsime znova.
A ja sprostá som povedala áno, môžeme. No to bola najväčšia chyba, akú som urobila, zamotávala som sa do toho.
Hádaj, čo sa stalo neskôr znova o pár mesiacov? Presne to isté, až na to, že som sa o tom dozvedela už ja sama. Znova som odpustila a presne toto isté sa stalo ešte trikrát. Všetko som mu odpustila, ani neviem prečo. Začal mi hovoriť vety typu: Nespal som s nimi, nebozkával som sa s nimi…
Ja hlúpa som mu vždy odpustila a to sme spolu boli nasledujúce tri roky…
Jasné, že sa nezmenil, a nie, nebola som s ním iba kvôli intímnostiam. Teraz tu sedím za stolíkom s fľašou vína a píšem tento článok. Ten chlapec ma zničil a ja to viem – už v mojom živote nemá žiadnu rolu. No prestala som veriť v ľudí, prestala som veriť, že každý je schopný sa zmeniť, prestala som takmer veriť aj v lásku.
pinterest.com
Ponaučenie? Nevrátiť sa k osobe, ktorá si vás neváži, ktorá vás podviedla viackrát, a najmä – prestať tým ničiť samu seba. Prestať si ubližovať, zabúdať na seba, nikdy kvôli tomu neprestať jesť, preplakať celý večer, hľadať chyby iba na sebe…
Dievča, ak sa ti niečo takéto niekedy stane, prosím, nevráť sa k nemu…
Viem, že sa to počúva ťažko a že nemá význam hovoriť ti, že si nájdeš lepšieho, keď ty to tak v tej chvíli necítiš. Možno ste boli na vine obaja a možno nie. Jednoducho… Ak mu odpustíš opakovanú neveru, ver mi, on sa nezmení už nikdy.
Naopak… Bude z neho taký istý chrapúň, ktorý si ťa nebude vážiť vôbec a staneš sa iba jeho záchranným lankom, keď sa mu už nebude pri danej žene páčiť. Veď pri tebe mal všetko. Pomáhala si mu a on pri tebe cítil domov. No jediný, koho to bude trápiť, budeš iba ty sama. Veď keby ťa miloval, nikdy by ti to neurobil…
Autor: unknow_n
Coverphoto: Photo by joyce huis on Unsplash
