Bolo to už tak dávno. Dávno predtým, ako som spoznala teba. Pamätám si na ten život, v ktorom som neverila na rozprávky. Neverila som na happy end, neverila som nikomu iba sebe… A teraz je to tu zas.
Vieš, pamätám si aj na to, ako som najprv neverila ani tebe. Prečo by som aj mala? Nikdy predtým som necítila to, čo k tebe…
Nemala som nikdy potrebu byť s niekým stále a nemať z toho ponorku. Stačilo len cítiť, že si. Cítiť tvoju vôňu alebo ležať a počuť tlkot tvojho srdca. Zo začiatku som neverila ani tomu pocitu. Bola som presvedčená, že je to zase len nejaký chvíľkový rozmar a že to prejde a ty sa vyparíš spolu s ním.
unsplash.com
Bola to však LÁSKA…
Láska s veľkými písmenami. Láska ako z filmu. Náš vzťah na húsenkovej dráhe. Náš vzťah bol ako telenovela. Presne po tom som však celý život túžila.
Vždy som chcela zažiť niečo tak silné. Niečo, čo zbúra všetky steny, ktoré som okolo seba stavala. Všetky predstavy, ktoré som mala o živote, a všetky ideály, ktoré som mala o chlapovi mojich snov.
Presne to sa stalo…
To si spôsobil TY, tvojím príchodom do môjho života. Začala sa písať najkrajšia rozprávka v mojom živote. V mojom novom živote, lebo všetko, na čom mi predtým záležalo, zrazu stratilo zmysel. Už to nebolo len o mne a mojom šialenom životnom tempe. Pri tebe som spomalila.
Pri tebe som sa naučila vnímať maličkosti a naučil si ma, že práve ony dávajú životu tak dokonalý zmysel. Naučila som sa, že to všetko, čo som tak nechcela prijať, je proste súčasť života, že láska je súčasťou nás.
unsplash.com
Naučila som sa veriť…
A teraz po toľkom čase musím začať odznova. Niekto tam hore sa musí na nás veľmi dobre zabávať. Musí sa veľmi baviť na tom, ako nám ukáže dokonalosť. Dá nám lásku v momente, kedy sme ju vlastne ani nechceli, a potom len tak zrazu nám ju vezme. A nechá nás osamote v strede tej prázdnoty. Bez nejakého návodu ako ďalej.
Tak tu stojím a spolu so mnou aj mnoho ďalších stratených duší a bojujeme sami so sebou. Bojujeme s pocitom, že bez lásky nemôžeme žiť… Lebo veď aj predtým sme bez nej žili…
Bojujeme so strachom znovu niekomu veriť, lebo aj predtým sme verili a ako to dopadlo?
Bojujeme s pocitom, že už to nikdy nebude dobré, lebo niekde v kútiku duše aj tak vieme, že bude.
Bojujeme s výčitkami, že možno si za to všetko môžeme len my, a vzápätí obviňujeme každého okolo nás.
Bojujeme aj s odpustením, lebo všetci vieme, že iba odpustenie nás dokáže naozaj posunúť ďalej.
Taký je môj život bez teba…
Plný lekcií, ktoré som sa ešte stále nestihla naučiť. Plný dní, kedy sa učím znova sa usmievať. Plný dní, kedy moja myseľ bojuje sama so sebou, lebo nevie, čo vlastne chce.
Je to boj medzi tým, čo bolo pred tebou, a tým, čo som zažila iba pri tebe. Niekedy sa mi aj jedno, aj druhé zdá ako niečo, čo sa vlastne ani nikdy nestalo.
Môj život je však aj plný spomienok na to, čo bolo, a plný viery, že to ešte raz s niekým iným aj opäť bude.
Coverphoto: Photo by Andrew Ly on Unsplash
