Bol som malý chlapec a veľmi som tomu nerozumel. Iba som bol smutný, že s mamou ideme kamsi preč a otec zostáva tam, kde som robil svoje prvé kroky. Asi tam zostalo aj veľa mojich hračiek, pretože niektoré z nich som viac nevidel… Súvislosti sa mi v mojom malom päťročnom mozgu ešte neobjavovali. Vedel som, že sa naši často hádajú, videl som mamu veľakrát plakať. Bol som vtedy smutný aj ja, ale čo v takom veku narobíte? Nič…
A tak zatiaľ čo ja som riešil svoje nič, moja mama riešila všetko. Pre ňu sa začal kolotoč nových starostí, trápenia a sĺz. Slzy pre otca a pre jeho správanie vymenila za slzy pre mňa a pre existenčnú krízu, s ktorou každodenne zápasila.
unsplash.com
Vlastne ani neviem, kedy som otca videl naposledy…
Prisahám, nespomínam si na to. Skutočne si neviem v hlave utriediť, ktorá spomienka s ním je tá posledná, ale vlastne na tom ani nezáleží… Žiadna z nich nie je pekná, aby som dnes na ten okamih nostalgicky spomínal. Nejaké naposledy tam jednoducho bolo a mne to môže byť v podstate jedno. Aspoň niečo ma otec naučil – robiť za niektorými ľuďmi hrubé čiary. Nie roztrasenou rukou, alebo s krvilačnou chladnokrvnosťou. Dík, otec… Aspoň v niečom si mi vzorom.
Mamu som videl naposledy dnes ráno a veľmi si prajem, aby som to mohol povedať aj o desať, dvadsať či tridsať rokov. Moja mama ma totiž neodvrhla. Bojovala za nás oboch, ako len mohla, hoci omnoho jednoduchšie by pre ňu bolo nechať ma kdesi pri odpadkovom koši a začať sa starať len o seba. Moja mama sa však nevzdáva, nezvolila si jednoduchší variant. Zvolila si lásku, ktorej veľa obetovala.
Moja mama je totiž silnejšia ako tá vaša…
Áno, viem, každá mama, ktorá miluje svoje dieťa, je tá najlepšia. Ale tá moja… Tá má nad všetkými maminami poriadny náskok. Až ako dospelý som si totiž uvedomil, čo ten život v skutočnosti obnáša. Pochopil som, že nás občas zaskočí aj veľkými problémami, ktoré sa nedajú vyriešiť jedným pofúkaním, ale vlečú sa za mnou celé mesiace, ak nie roky, a niektoré sa z nich sa vyriešiť vlastne ani nedajú.
Až ako veľkáč, ktorý sa začal starať sám o seba, som v obchode stojac pred regálmi pochopil, že ten život niečo stojí a že sú dni, kedy by som si návštevu obchodu mohol aj odoprieť. Až ako pracujúci dospelák som si začal vážiť neprerušovaný spánok. Až ako dospelý muž, ktorému sa začali páčiť ženy, som prišiel na to, že láska aj bolí. A toto moja mama chápala až veľmi dobre. Kde brala síl na to, aby sa z toho všetkého nezbláznila, to doteraz neviem.
unsplash.com
No ona to zvládla a nikdy mi nedala pocítiť, že už nevládze…
Vždy som bol jej malý chlapec, o ktorého bolo postarané, nech sa stalo čokoľvek. Nikdy som nebol hladný, nikdy som sa v škole nehanbil, že spolužiaci majú viac než ja. Mal som všetko. Nikdy som ju nevidel nervóznu, nevrlú, s chuťou so všetkým skoncovať. Vždy tu bola pre mňa, keď som ju potreboval, nikdy nedopustila, aby som jej lásku musel spochybňovať.
A to si najviac uvedomujem až dnes… Že nikdy nemala na ružiach ustlané, no ustlala tak pre mňa. Až teraz vidím jej silu a odhodlanie, ktorými začínala každý jeden deň. Ešte donedávna som sa na otca hneval, že sa na ňu vykašľal, že ju nechal zápasiť so životom… Ale čo by taký muž s takýmto charakterom robil po jej boku? Prečo by si ju mal zaslúžiť? Pravdepodobne zdrhol, pretože sa v jej prítomnosti cítil menejcenný. A podľa môjho názoru urobil dobre, lebo ak by zostal, nemal by som tak pekné detstvo.
Moja mama je silnejšia ako tá tvoja…
A keďže má dnes narodeniny, musel som to povedať verejne. Viem, že tieto stránky rada číta a teším sa, ako mi zavolá, že sa to k nej dostalo. Celý život pre mňa robila výnimočné veci, tak snáď som jednu maličkú teraz urobil aj ja pre ňu. Pred všetkými ženami, ktoré sa ocitli v podobnej situácii, skláňam klobúk. Nech mi to všetci muži prepáčia, ale, milé ženy, na vás jednoducho nemáme. Ak milujete, nepoznáte strach ani únavu. Ak milujete, poznáte len lásku a tá vás ťahá vpred.
Veľmi vám ďakujem za to, že vychovávate ďalšie silné dievčatá a mužov, pre ktorých jedného dňa budete tie najsilnejšie… A pamätajte… Ak sa na vás niekto vykašľal, nezaslúžil si vás. Pravdepodobne vás to zabolí, ale nič lepšie pre vás urobiť nemohol. Moja mama a ja by sme vám o tom mohli rozprávať…
Autor: Maroš
Coverphoto: Photo by Xavier Mouton Photographie on Unsplash
