Niekedy som mala sto chutí sa rozbehnúť a poprosiť ťa, aby si mi odpustil… Mala som chuť kričať prepáč do celého sveta. Bola som odhodlaná spraviť všetko, ale časom som si uvedomila, že by to už aj tak neznamenalo nič. Vieš, niekedy v živote spravíme veci, ktoré neskôr budeme ľutovať.
Som si istá, že sa to už stalo každému z nás. Niekedy potrebujeme na pochopenie určitých vecí jednoducho len čas, a niekedy nám ten čas dopriaty nie je. Možno to tak má byť, aby sme sa naučili, že aj my musíme dávať ľuďom čas.
Presne tak to bolo aj s tebou. S tebou, ktorému by som tak veľmi chcela povedať prepáč, ale už je neskoro… Viem, že pre teba by to už nič neznamenalo, no mne by sa uľavilo. Pre mňa je to možno presne to, čo potrebujem, aby som bola schopná uzavrieť túto kapitolu.
Tebe sa ju zjavne podarilo uzavrieť ľahšie.
Ty, ktorý si myslíš, že bolo ublížené len tebe, si sa cez to už dávno dostal. A ani ti nenapadlo, že som neublížila len tebe, ale aj sama sebe.
Prišiel si do môjho života tak nečakane, že som nevedela, ako reagovať. Nežiadala som od teba nič, lebo v tom období som ani nevedela, čo ti viem ponúknuť.
Jediné, čo som chcela, bol čas, ale ty si ho nemal nazvyš. Nevyčítam ti to, možno je to len spôsobené tým, že už viac fráze „potrebujem čas“, jednoducho neveríš. Je to v poriadku… Ja však neverím ľuďom, a keď poviem, že potrebujem čas, tak ho naozaj aj potrebujem. Pre mňa to nie je žiadna výhovorka na to, ako poslať niekoho kadeľahšie. To by som ti povedala priamo…
Nepočkal si a ja som ti nemohla dať všetko hneď. Nemohla som ti sľúbiť niečo, v čo som ani sama neverila. Niečo, čo som predtým ani nechcela.
Chcela som pokoj a byť sama… a pri tebe som začala cítiť, že spoločnosť nemusí byť až taký zlý nápad.
Nemohla som ti však uveriť všetko… Jednoducho to nešlo.
Dnes už viem, že to bola chyba. Že som ti mala veriť každé slovo a dnes by bolo všetko inak.
Dnes viem, že si myslel každé jedno slovo vážne, ale nikdy si neskúsil pochopiť, že som tie slová počula už toľkokrát predtým, no vôbec neboli myslené úprimne.
Toľko sĺz a bolesti by sa ušetrilo, toľko sklamania.
Možno by si teraz bol vedľa mňa a ja by som nad žiadnym „prepáč“ nemusela ani uvažovať. Alebo je možno všetko tak, ako má byť a toto všetko má byť len ďalšia lekcia do života.
Keby som mala aspoň jednu šancu ti to všetko vysvetliť, prosila by som ťa len o to, aby si uveril, že nikdy som nechcela nikomu ublížiť.
Nechcela som, aby si si myslel, že to bola iba hra. Vymklo sa mi to z rúk a už som nemala viac síl ti vysvetľovať to isté stále dookola. Chcela by som ti len povedať prepáč, aj keď viem, že niekedy je na to neskoro…
Coverphoto: Photo by Yoann Boyer on Unsplash