Vieš, ty si nechcel. Nechcel si tu byť, nechcel si byť súčasťou môjho života. Súčasťou mojich dní a nocí. Súčasťou mojej duše aj tela. Ako to viem?
Pretože keby si chcel, bol by si teraz tu a nie len v mojich myšlienkach.
Sedel by si teraz so mnou na gauči a pil jahodový čaj, ktorý máme obaja tak radi. Asi to ani nevieš . . .
No ja áno, pretože ja som tá, ktorá chcela. Tá, ktorá chcela byť súčasťou tvojho sveta, tvojich zlých aj dobrých dní. Chcela som byť tvojou núdzovou záchranou, keď ma budeš najviac potrebovať. Chcela som byť tvojou podporou, tvojou parťáčkou. Chcela som byť všetkým, čo by si potreboval.
No o tom to už nie je. Nikdy ani nebolo, nebolo to o tom, čo ja chcem. Nebolo to o tom, ako sa cítim. Nebolo to o mojom srdci ani duši. Čo dnes robím. Čo sa mi dnes prihodilo. Čo by som potrebovala, alebo chcela. Naše správy nemali konca a hovory trvali celú noc, no boli len o tebe.
Hovorili sme o tebe, o tvojich plánoch, o tvojich snoch, o tvojich tajomstvách. No koľkokrát si sa spýtal ty na mňa? Na moju prácu? Na moje šťastie? Ako som ti mohla povedať, ako ťa veľmi chcem, keď ty si to počuť vlastne ani nechcel.
Možno som stratila príliš veľa času na to nič, ktoré teraz mám. Nič z toho všetkého, čo som očakávala. Niekedy to tak už býva. Že sa mýlime.
Mýlime v ľuďoch, mýlime v našich víziách. V našich snoch. Niekedy totiž naozaj nevieme, čo skutočne chceme. No je to tak jednoduché.
Všetci chceme byť koniec koncov šťastní. A vždy, keď máme aj malý pocit, že sa tak necítime, je to nejaký druh znamenia. Je ťažké vzdať to tam, kde naozaj chceme byť, no nie je to nakoniec to, čo sme mali spraviť už dávno?
Nemali by sme prestať venovať celé naše bytie niekomu, kto o to nestojí? Niekomu, kto si ani nevie predstaviť, čo pre nás znamená. Nevie, pretože my sme pre neho na úplne inom mieste.
Naše srdce potom tak trpí, je tak zúfalé a slabé. Prečo si nepovedať STOP. Urobiť to pre seba. Konečne niečo pre seba.
Zahodiť všetko to bezvýznamné snaženie sa a čakanie za seba. A ísť ďalej. Bez neho. Dať šancu niekomu inému. Šťastiu u niekoho iného. Šťastiu, o ktoré nebudeme musieť prosiť na kolenách. Šťastiu, ktoré vrátime milión krát naspäť a nebudeme to ľutovať. Už sa nebudeme trápiť, už nebudeme na tom druhom mieste. Už nebudeme tí nešťastní. Tí nenaplnení. Tí, ktorí sa uspokoja s tým, čo majú. Alebo skôr s tým čo nemajú. Tvoje šťastie je na prvom mieste, ty si na prvom mieste.
Nezabúdaj na to. Nezabúdaj hľadať. Neboj sa od niečoho odísť. Od niečoho, čo ťa šťastnou nerobí. Veď kedy sa skúsiš pohnúť ďalej, keď nie teraz?