Zrazu ostalo ticho. Iné ako doposiaľ…
Zrazu sa všetko zmenilo. To najbolestivejšie ticho je zároveň aj to najsladšie. Naše ticho dáva môjmu životu úplne iný rytmus. Rytmus srdca sa mení, tento rytmus by sa ti pravdepodobne páčil, lebo nie je o tebe ani pre teba. Vytrácaš sa, tvoje miesto sa stráca spolu s tvojimi slovami. Moja hlava i oči ťa hľadajú stále, lebo ti chcem dokázať, ako som nad tebou a chcem to dokázať asi aj sebe.
Pomalinky tvoja vôňa zo mňa vyprcháva a ja už nezaspávam s myšlienkou na teba. Zaspávam s myšlienkou, ako mám na viac.
pinterest.com
Bol si… Už nie si…
Zostal si iba mužom, ktorý nevyužil šancu. Chlapče, mohol si mať ženu, ktorá by ti dala viac, než si prosíš, ktorá by s tebou išla na koniec sveta i do vesmíru… Mohol si mať všetko, ak by si o to všetko stál. Ak by bolo slovo láska v tvojom živote. Kto nevie, čo je láska, ju však nemôže chcieť, nieto ešte prijať.
Veľa vecí som si uvedomila, keď som počúvala naše ticho. Myslím, že je to aj tvoja najobľúbenejšia skladba. Pridávam si ju do svojho playlistu. A chcem ju počúvať stále. Ostatné skladby od teba sú vymazané. Vlastne si už vymazaný celý. A zostalo tu po tebe len ticho. Zamilovala som sa doň viac ako do teba. Lebo mi dalo omnoho viac, ako si mi ty dal za všetok ten čas.
Urobila som mnoho vecí, niektoré sa až časom ukázali ako veľké chyby…
Avšak je chybou aj to, čo nás oslobodí? Urobila som kroky, ktoré ma nasmerovali a ukázali mi, kto si, kto nie si, kým nikdy nebudeš. Takže aj keď dnes už viem, že veci, ktoré som povedala či napísala, boli chyby, urobila by som ich zase. Vďaka nim som sa nadýchla, vďaka nim som ťa nechala ísť, vďaka nim som pochopila, že nikdy nebudeš ten, kto ma bude ľúbiť, kto ma bude chcieť, kto bude pri mne.
Vďaka chybám, som o teba prišla, čo ma nesmierne bolí, ale vďaka chybám som však našla seba.
Počas toho, čo bolo medzi nami, sme boli úprimní, aj sa klamali, ľúbili aj nenávideli, smiali sa, aj sme boli smutní. Rozprávali sme, aj sme mlčali. Dosiahli sme všetko, čo sme mohli, a to, čo sa nám najviac zapáčilo, bolo práve ticho.
pinterest.com
Tak si ho dnes púšťame stále dookola…
Netuším, či si na mňa spomenieš. Ja úprimne vravím, že si na teba spomeniem, stále mi hrajú skladby v mojom playliste, ktoré mi ťa pripomínajú, ale to nemení to, ako sme sa zachovali. Som hrdá a šťastná, že sa stalo to, čo sa stalo. Posunulo ma to, urobilo to zo mňa zase nového človeka.
Každá jazva nás mení a dotvára. Vždy si bol mojou slabosťou, ktorá sa premenila na jazvu, a vďaka tomu ťa môžem nechať ísť, vďaka tomu sa naplnilo to, čo sa naplniť malo, vďaka tomu je tu naše ticho a vďaka nemu sa meníš zo slabosti na spomienku.
Učím sa, že akokoľvek chceš niekoho v živote, akokoľvek sa snažíš ho tam udržať, akokoľvek ho ľúbiš, pokiaľ je v ňom len štipka nezáujmu, tak neurobíš nič.
A naozaj som to túžila zmeniť…
Verila som, že ak človeku dám a ukážem lásku, tak ho to zmení. Nie, láska ľudí nemení, teda pokiaľ pramení z druhých. Keď človek ľúbi, verím, že pre lásku je ochotný urobiť zmeny, avšak nie pre lásku toho druhého.
Viem, že môj názor bol hlúpy, no zaľúbení ľudia robia hlúpe rozhodnutia. Mnohokrát som z teba vytriezvela, avšak vždy som nechala pootvorené dvere, vždy som verila, že niečo medzi nami je. Ja som verila, ty si sa smial. Ale neľutujem to. Som napriek všetkému za teba nesmierne vďačná.
Za túto skúsenosť, za túto bolesť, za túto lásku… Dvere som za tebou už zavrela, lebo už nie je dôvod ich nechať pootvorené. Už si nemáme čo povedať, už si nemáme čo dať, už sme nikto. A takto to v živote občas chodí. Zmenili sa priority, zmenila sa láska, zmenili sme sa my.
pinterest.com
Nastalo ticho…
Iné ako doposiaľ. Zamilovala som si ho. Tvoja posledná skladba sa práve končí. Vymazávam ju z môjho playlistu. Vymazávam tvoje slová, tvoj úsmev, tvoje oči, tvoje objatie, tvoje bozky, tvoju vôňu, teba. Už ťa na ulici nechcem spoznať, už ťa nespoznávam. A tak ako som ti povedala… Zíde z očí, zíde z mysle. To si chcel, to som chcela? Nie…
Avšak nie je dôležité, čo som chcela či chcem. Nie je dôležité, čo bolo. Vždy som si hovorila, že ak spolu máme byť, tak budeme. A ak nie, príde lepší. Lenže ja sa tak často zamýšľam, tak často snívam a verím v to lepšie. Som tá naivná dobrá duša, ktorú si ty rozbil.
Verila som kedysi aj nám, avšak po tvojich slovách som ostala rozbitá a prebudená. A zrazu prestávam veriť láske. Zrazu ju nechcem. Zrazu jediné, čo ma napĺňa, je ticho. Avšak hovorí sa, že ticho lieči. Toto naše je to najkrajšie, najbolestivejšie, najúprimnejšie, najdlhšie, najpotrebnejšie a dokonca aj plné lásky.
Poznáte to?
Ticho pred búrkou. Čakám už len na hrmenie a blesky, aby sa toto ticho už mohlo skončiť, aj keď je to to najkrajšie, čo som kedy počula. Stačí sa započúvať do toho ticha a zrazu tam započujeme jemné noty, jemný rytmus, presne to, čo potrebujeme počuť, presne to, čo nás lieči.
Najkrajšia skladba pre hojenie rán, pre hojenie z teba je toto ticho. Prajem si, nech sa nikdy neskončí, avšak po každom tichu musí prísť búrka. Už cítim jemný vánok… Ktovie, čo prinesie.
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Samuel Schwendener on Unsplash
