Nedal si mi definitívne zbohom. No i na to máš právo. Patríš totiž medzi ľudí, ktorí neradi pália mosty, pretože nikdy nevedia, kedy nimi budú chcieť opäť prejsť. Pravdou je, že ak chceme vidieť, ako bude vyzerať náš vzťah, keď sa náhly ošiaľ lásky pominie a prepukne realita vo svojej celej kráse, mali by sme sa pozerať na to, ako sa náš vyvolený správa k iným… Pretože rovnaké správanie môžeme neskôr očakávať i my.
No ja som si dlho myslela, že rozdeľuješ svoje vzťahy. Na tie „tam vonku“, ktoré sú vlažné, a na tie, v ktorých si spojený s tými, čo miluješ. Lenže nebola to pravda. Ty máš úplne inú taktiku… Najprv si ľudí získaš a keď sa zdá, že sú na tvojej strane, obrátiš karty. Nevedela som, že aj ja sa raz ocitnem zoči-voči tvojej naozajstnej povahe.
pinterest.com
A tú si mi ukazoval posledné mesiace…
Možno po rokoch vzťahu nadobudnú niektorí ľudia dojem, že sa už nič nemôže zmeniť, a tak sa s radosťou zmenia oni. K horšiemu… Zo starostlivých, empatických a vždy milých tvorov sa zrazu stávajú akísi nadľudia, ktorí sú vlastníkmi jedinej pravdy, a všetci ostatní sa podľa nich zrodili len preto, aby im slúžili.
Zabolela ma táto tvoja pravá tvár. Ale budem ju rešpektovať rovnako, ako som vždy rešpektovala teba. No ty, prosím, rešpektuj fakt, že nie si ten, koho som celý život hľadala. Viem, že ťa to nezranilo. Len urazilo. Ranilo to jedine tvoje ego, pretože ty si ten, ktorý má ako jediný právo na takéto rozhodnutia. No i tie urobiť nevieš.
Bojíš sa ich. Pretože nevieš, aké dôsledky ti prinesú. Pretože vždy chceš mať akúsi poistku, aby si ľudí mohol využiť, keď ich budeš potrebovať. A tak si si povedal, že tento koniec neprijmeš.
Môžeš sa vrátiť…
Môžeš sa pokúsiť o návrat… Kedykoľvek. Nemám povolenie zakazovať ti to tak, ako ťa nemôžem prosiť, aby si sa nemenil. Na tieto veci som už veľká a zanechala som ich v minulosti. No nemôžem sa ti zaručiť, že ma nájdeš tam, kde si ma zanechal.
pinterest.com
Samu a s rozpačitými spomienkami na teba, ktoré si stále neviem vysvetliť. Vieš, tú silu pohnúť sa vpred možno nenájdem hneď. Najprv to bude nesmelé a každý krok ma bude bolieť, lebo hoci nie si krásnou spomienkou, stále sa bojím myšlienky, že sa od teba vzdialim.
Ale postupom času ten strach bude slabnúť…
Bude vyhasínať rovnako ako moja láska k tebe, až sa raz rozbehnem niekam ďaleko. A tak sa môže stať, že ak sa budeš chcieť vrátiť, už tam nebudem.
Už ma nedobehneš, pretože mojou silou bežať vpred budú práve spomienky na náš vzťah.
Práve to, čo sa medzi nami stalo, ma donúti ochrániť sa pred podobnými vzťahmi, a tak sa z miesta, kde si ma zanechal, pohnem čo najďalej zanechávajúc tam všetko, čo mi kedy ublížilo. A medzi tým všetkým budeš i ty…
Autor: Lucia L.
Coverphoto: Photo by Íris Juana on Unsplash
