Celý život niečo hľadáme. Hľadáme dokonalé šaty v obchode, ideálne, keby mali k nim aj topánky. Hľadáme dokonalý stôl pre šesť osôb, ideálne, aby nezaberal veľa miesta v kuchyni. Hľadáme dokonalé vianočné ozdoby, ideálne, aby ladili s obývacou izbou. Hľadáme dokonalý dom s dokonalou záhradou a ideálne s dokonalým výhľadom na more. Hľadáme dokonalú priateľku, dokonalého muža. Čo však robí naše hľadanie takým náročným? Prečo sa nám tak dlho nedarí nájsť ich? Tie veci, ktoré tak strašne chceme a neprestávame hľadať, kým ich nenájdeme…. Práve to slovo. “Dokonalý”.
Podľa čoho hodnotíme stupeň dokonalosti? Existuje nejaká škála dokonalosti? Ja osobne preferujem nedokonalé priateľstvá, veci, miesta. Pretože práve v nedokonalosti sa skrýva strašne veľa zábavy a smiechu.
Čo ma však nikdy nesklame, je dokonalosť muža. Nie tá dokonalosť, ktorú vidíme v televízii.
Romantické seriály by z môjho pohľadu mali zakázať, dávajú ženám príklady umelo vytvorených dokonalostí, ktoré im v reálnom živote nakoniec chýbajú. Sú fajn, keď si človek potrebuje poplakať po rozchode, ale načo umelo vytvárať ideálneho muža? Nech si ho predsa každá nájde sama. Po zhliadnutí tohto seriálu máme predstavu skreslenú. Chceme stretnúť presne toho charizmatického, zábavného, vtipného, pohľadného, láskavého, ochotného a vždy veselého muža, samozrejme, mohol by byť v obleku a zaručovať istú dávku zabezpečenia.
Ale takto to v živote nefunguje, dámy.
Máme tak vysoko nastavenú latku, že už normálnych dokonalých mužov prehliadame.
Hľadáme tú svoju mylnú predstavu dokonalosti a pritom nevidíme tie dokonalosti, ktoré nám utekajú popod nos. Nevážime si tie drobnosti, ktoré robia svet takým nádherným. Čakáme seriálové momenty a ťažko sa vyrovnáme s jednoduchým otvorením dverí auta. Nevidíme drobnosti, ktoré je kvôli nám muž ochotný urobiť. Nevidíme, že sa snaží. Nevidíme nič. Vidíme len seba a svoje vlastné potreby.
Hovorí sa, že človek by mal byť schopný vo vzťahu vytvárať kompromisy. Ako ženy však očakávame, že ich bude robiť práve muž. Muž má byť ten, kto prestane chodiť s kamarátmi na hokej. Muž má byť ten, ktorý nám prvý zavolá. Muž má byť ten, čo uprednostní sledovanie práve tých spomínaných romantických drístov pred zápasom Barcelony. Prečo to má byť práve on ? Jaj jasné, pretože aj ten seriálový pán dokonalý to robil.
Niekedy tých našich mužov neskutočne obdivujem. Dokážu znášať všetky naše nálady, výbuchy, agresie, plač. Všetky tie črty osobnosti, ktoré u svojich kamarátok nedokážem znášať ani ja sama. A to si hovorím žena s veľkým Ž. Stále myslíme nato, aké dôležité je, aby sa náš muž chcel zmeniť. Zmeniť správanie, zmeniť vzhľad, zmeniť vystupovanie. A kvôli komu? Kvôli nám, ženám, ktoré majú úplne posunuté hranice dokonalosti?
Niekedy stačí len poriadne otvoriť oči a pozrieť sa dokonalosti priamo do tváre. Možno nemá dokonalé vlasy, ale odsunie nám stoličku, aby sme mohli prejsť popri stole plnom ľudí. Možno nemá večer v pláne ísť na rušnú diskotéku, keď vy ste sa tak tešili, ale kúpi fľašu vína a prinesie syr. Možno len chce, aby sa jeho polovička cítila spokojne. Nájde si čas, keď Vám je ťažko. Keď mu vystrašene voláte, upokojí vás a donesie zmrzlinu. A možno bez mihnutia oka povie, že je šťastný, len ak ste šťastné vy.
Možno nie je dokonalý, ale dokonale vás miluje. Tak na čom inom záleží ?
