Už prešiel nejaký ten čas. Čas, odkedy som si myslela, že sa stratím v tom, čo cítim, a že nie je možné, aby som z toho obdobia vyviazla bez doživotných následkov. Nebol mojou prvou láskou, no po prvýkrát som zistila, že láska vie aj bolieť, že dokáže byť i komplikovaná, miestami krutá a niekedy nezrozumiteľná. Bola tam, cítila som ju, ale nevedela som, čo s ňou… Vytrácala sa niekde medzi mnou a ním a často bola nahrádzaná sklamaním a hnevom.
Je to vzťah, aký prežiť nechceš, no predsa len ťa láka. Spočiatku je stelesnením tvojich snov, ktoré sa však postupne začínajú rozpadať. Až sa dostaneš na koniec, o ktorom si ale nikdy nesnívala. Ten koniec ti tam akosi nepasuje a ty zrazu nevieš, kde sa stala chyba. Kde sa to zlomilo a prečo to vlastne musíš prežívať?
pinterest.com
Stoja tie pekné chvíle za to, ak netrvajú večne?
Tak na túto odpoveď otázku nepoznám. Pretože hoci ma všetky spomienky teraz pália a sú pripomienkou toho, že už nič z toho viac neprežijem, neviem, či by som sa ich vzdala. Predstavujú to posledné, čo mi zostalo, sú nedokončenou časťou celku, v ktorom by som tak rada pokračovala.
Sú mojím prístavom a strašiakom zároveň. Vždy sa k nim bojím vrátiť, no ak sa tak stane, nechce sa mi odtiaľ ujsť.
Dnes sa len pýtam, prečo… Prečo som ťa mala stretnúť a potom pustiť preč. Prečo mi život prisľúbil šťastie a potom mi ho vzal. Prečo som ti mala uvoľniť priestor v mojom srdci, keď o pár chvíľ na to v ňom zostala obrovská diera. Prázdna a vyprahnutá, akoby sa ňou prehnala búrka i oheň zároveň.
Odrazu sa neviem vrátiť späť…
Neviem sa vrátiť do života, akým som žila predtým. Navrávam si, že ak urobím krok späť a vrátim sa do obdobia, kedy som ťa nepoznala, prestane ma to bolieť. No ono to už nejde… Nemôžem sa vrátiť tam, kde som bola predtým, ak som dnes už niekým iným.
Vyformovalo ma to, čo som prežila s tebou.
Zmenila som sa kvôli tomu, čo nastalo potom.
Zmenili mi slzy, bezsenné noci, neistota a nepokoj v mojej duši.
Zmenili ma otázky, ktoré si teraz kladiem a odpovede na ne nájdem až o niekoľko rokov, ak vôbec.
Zmenila láska, ktorá sa pominula príliš rýchlo preč a ja som zrazu na to všetko zostala úplne sama.
pinterest.com
No možno…
Možno sme sa mali nájsť a pobudnúť spolu len chvíľu. Na dobu určitú, ktorej neúprosne tikajú hodiny a všetok čas má vopred zrátaný. Možno sme mali nájsť, aby sme v budúcnosti každý zvlášť ľahšie prijali to, čo nás čaká, a vedeli sa zmieriť sa s tým, čo má pre nás osud pripravené.
Možno som ťa mala stretnúť, aby som ťa o chvíľu na to stratila, a usporiadala si v sebe všetko, čo predtým nebolo pekne zoradené. A hoci s tým dnes nie som zmierená a ani neviem nájsť žiaden iný dôvod, prečo si to musím prežiť, snažím sa prijať fakt, že ťa strácam a že je to už navždy…
Autor: Lenka
Coverphoto: Photo by Arian Darvishi on Unsplash
