Málokto sa s tým chváli pred svetom… Je to však logické, pretože priznať sa, že už ďalej nevládzeme, si vyžaduje odvahu. Je to ako nahlas povedať, že sme niečo nezvládli, že sme pochybili, že prestávame mať silu na to, aby sme s odhodlaním kráčali ďalej.

Oveľa ľahšie je zapierať a tváriť sa, že je všetko v poriadku, aj keď opak je pravdou…

Nič nepoteší našich nepriateľov a falošných priateľov viac ako fakt, že sme na zemi. Že už viac nedokážeme vstať. Avšak nepoznám človeka, ktorý by to aspoň raz neokúsil. Ktorý by nikdy nespadol, nesiahol na absolútne dno svojich síl, nedovolil si plakať a beznádejne sa len chvíľu obzerať okolo seba hľadajúc pritom pomocnú ruku, akúsi záchranu.

Viem, že sa o tom ťažko hovorí.

pinterest.com

Najmä v čase, keď sa na tom dne práve nachádzame. Keď prestávame veriť, že raz bude lepšie, a máme chuť sa na všetko vykašľať, pretože naše doterajšie úsilie vyšlo navnivoč. Vôbec pritom nezáleží, čo konkrétne nás dostalo na to dno… Či odchod človeka, ktorému sme my dali všetko, neistá budúcnosť v kariérnej oblasti, alebo zrada tej najbližšej osoby.

Bolieť dokáže všetko to, na čom nám záležalo, a teraz len hľadíme na ostré črepiny našich snov. Mal to byť predsa jeden celok… bola to jedna prenádherná predstava a zrazu nás jej rozbité kúsky neúnosne pichajú na duši. Zarezávajú sa tam, kde nás mali sceľovať.

Možno to bude znieť zvláštne, ale…

Práve takéto dni z nás robia silnejšie osobnosti. Každý pád na dno nás smeruje tam, kam sme dlhé roky tvrdohlavo odmietali čo i len nahliadnuť. Všetka bolesť, ktorú momentálne prežívame, nám síce teraz veľa berie, ale nastanú časy, kedy nám spomienka na toto obdobie niečo dá. Niečo, čoho zmysel, význam a ani cenu nemožno vyjadriť slovami.

Len ten, kto sa už párkrát ocitol na dne svojich síl, môže sebavedome kráčať po svete… Bude ho totiž hriať vedomie, že ak kedysi zvládol túto prekážku, zvládne už všetko. Skutočne všetko, čo neskôr príde. Nech to už bude čokoľvek, nech ho to akokoľvek zamrzí či zraní, pri spomienke na predchádzajúcu bolesť a sklamanie bude vedieť, že všetko nové, čo sa mu postaví do cesty, prekoná.

Už viac totiž nie je „nováčikom“ vo svete krivdy, zrady a bolesti. Vie, aké to je prísť o všetko, čo miloval. Vie, aký to je pocit, keď sa slzy nezadržateľne derú von, keď mu ten nepokoj na duši nedovolí dýchať. A práve preto, že ten pocit pozná, novú bolesť bude niesť o niečo ľahšie.

Ťažké časy, z ktorých kedysi zdanlivo nebolo úniku, nám dnes poskytujú oporu.

Nehovorím, že nemáš plakať. Ak to tak cítiš, plač. Dovoľ si na chvíľu spadnúť na úplné dno. Nie je to nič, za čo by sme sa mali hanbiť. Prežijeme to niekoľkokrát za život a bolo by hlúpe, aby sme tieto časy ignorovali, zabúdali na ne, nenechávali im voľný priebeh. Majú byť súčasťou nášho života práve preto, že nás posilňujú. Raz príde tá chvíľa, kedy pri spomienke na tieto dni budeš cítiť spokojnosť a vyrovnanosť, nie bolesť a ohlušujúci tlkot srdca.

Nikdy som sa necítila silnejšia ako vtedy, keď som si uvedomila, že som prekonala niečo, o čom si spočiatku myslela, že sa prekonať nedá. Niečo, čo som považovala za absolútny koniec. A pritom, ako som až neskôr zistila, šlo o začiatok… A teraz, po všetkých tých pádoch, viem, že práve vďaka nim konám tak, ako konám. Už viem, čomu sa musím vyhnúť a čo vonkoncom nemám v živote obísť.

Nemôžem síce povedať, že ďalšie starosti a nečakané problémy vítam s radosťou, s úsmevom od ucha k uchu…

pinterest.com

To by som skutočne klamala. Nestala sa zo mňa žena bez akýchkoľvek citov, stále dokážem plakať a dopriať si čas, keď sa cítim neisto. Ale… niekde v kútiku duše viem, že keď to všetko zdolám, budem opäť o niečo silnejšia. A to je dôvod, prečo z toho dna vstávam skôr. Pretože po tom všetkom už mám záruku, že to zvládnem…

Ak sa práve nachádzaš v rovnakom období, ak máš pocit, že už na hlbšie dno nemôžeš spadnúť, pretože si sa ocitla na mieste, z ktorého sa už nedá klesnúť nižšie, vedz, že to tak má byť. A spomeň si na tieto časy vždy, keď ti opäť začnú dochádzať sily. Práve toto obdobie – plné prudkých zemetrasení – ti raz dodá oporu. Potrebnú silu, ktorá ti možno neskôr bude chýbať. Pretože ak zvládneš toto, pamätaj, že už zvládneš všetko. Nie je to len prázdna fráza, smiešne klišé či motivačný blud, akých sa po internete šíri hneď niekoľko. Je to pravda, ktorú oceníš len vtedy, ak ju prežiješ na vlastnej koži.

Autor: Lucia Skoncová

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Tisíc dôvodov na úsmev

Coverphoto: Photo by Patrick Malleret on Unsplash

Facebook komentáre