Hľadám a blúdim. Viem čo nechcem a neviem čo chcem. Zamotávam sa vo vlastných myšlienkach a želaniach. Možno práve teraz nepotrebujem lásku. Nepotrebujem muža. Možno práve teraz by som sa mala naučiť žiť chvíľu sama so sebou. . . Vraj to je to najťažšie. Milovať seba. Ale tak ozajsky, do hĺbky a so všetkým čo k tomu patrí. S chybami, so zlými vlastnosťami, s ťažkou minulosťou a neistou budúcnosťou. So všetkými obavami, démonmi a možno aj úchylkami. Možno je to najväčšia výzva, ktorú by som v živote mala skúsiť. Vychutnať si slobodu, ktorú mi nikto nemôže vziať.
Vybrať si vlastnú cestu. Vybudovať si plán, ktorý aj dotiahnem do konca. Len ja, sama pre seba, pretože to chcem, pretože si verím.
Možno by som sa mala chvíľu spoliehať iba sama na seba. Byť sama sebe oporou. Mala by som skúsiť byť bez očakávaní. Nechcieť od ľudí lásku, pochopenie, pohladenie, nehu. Nechcieť od nich dary, priania ani to, aby ma zachraňovali. Možno by som mala pochopiť, že je zbytočné čakať. Čakať na niekoho, kto vás rozveselí, spríjemní vám dni alebo vás dostane z problémov. Lebo všetky tieto veci môžem zvládnuť aj sama. Možno to bude tá najlepšia forma liečenia pre moje dochrámané srdce a unavenú dušu. Možno by som si mala vyčistiť srdce od všetkej tej špiny, ktorá ho roky zahlcuje. Mala by som si ujasniť to, čo chcem, akú lásku hľadám a prečo. Vraj odpoveď nájdem sama v sebe. Napriek tomu, že je to ťažké. Možno vďaka tomu by som viac vedela, čo je pre mňa dobré a čo nie. A nedávala by som šancu ľuďom, ktorí si ju nezaslúžia.
Možno je čas, aby som si sama pofúkala rany, pretože iba ja viem ako hlboko ich mám. Iba ja viem, ako veľmi ma dokážu bolieť. Možno jediná s kým mám mať práve teraz vzťah, som ja sama. Aby som sa viac spoznala, aby som sa viac chápala, aby som sa viac milovala a aby som pospájala všetky rozbité a stratené kúsočky z môjho srdca. Je čas pracovať na najdôležitejšom vzťahu môjho života. Lebo sama so sebou žijem od začiatku a budem až do konca.
