Bol tu… Každý jeden deň. Každý moment či chvíľu, keď si ho potrebovala. Stretávala si ho ráno vo dverách, začalo sa to letmým úsmevom. Ani si si to neuvedomila, no odvtedy ubehlo už veľa takých chvíľ. Stal sa súčasťou tvojho života a zaplnil všetky voľné miesta navôkol vo vlaku, ktorému si ani nestihla zamávať, predtým ako opustil stanicu. Bol všade a bol s tebou. 

Podal ti pomocnú ruku, keď si ju najviac potrebovala. S vďakou si ju prijala, neuvedomujúc si, ako veľa pre teba začal znamenať. Dodával tvojím dňom farebné odlesky, radosť ti iskrila z očí. Pri ňom si sa nedokázala neusmievať, jamky v lícach hovorili za teba. 

unsplash.com

Väčšinou to tak býva… Zo začiatku…

Deň čo deň ťa chlácholil, objímal a hovoril hrejivé slová. Nežne ťa pohladil po vlasoch a ty si vedela, že bôľ sa už dávno pominul. Poznala si aj jeho temné stránky. Vedela si, že občas stratí hlavu a povie niečo, čo ani nemyslí vážne. Občas sa jeho ego správalo ako najzraniteľnejší orgán v ľudskom tele, ale zároveň najdôležitejší. 

Ty si ho poznala, vedela si, že priznať si vlastnú chybu je preňho ťažšie, ako zabehnúť maratón. Poznala si jeho slabé stránky, dokonca snáď lepšie ako on sám. Nesnažila si sa ich použiť proti nemu, preto si nečakala, že ich raz použije on. Postupne vytiahol každú jednu, dobre namieril a nechal ti pocítiť ich štipľavú bolesť. Cítila si, ako sa pomaly zabodávajú do tvojho srdca, preťali ho. Zrazu bolo všetko inak, i keď si tomu stále dávala nádej, že to nejako zvládnete. Sľúbil ti to aj on, nemôžeš tvrdiť, že sa nesnažil najlepšie, ako vedel.

Ľúbila si ho…

Ľúbila si ho tak veľmi, až si začala prehliadať to, ako s tebou zaobchádza. Vedieť si to nechcela, preto to zašlo ešte ďalej. Keď sa na to spätne pozeráš, badáš, že si z teba urobil bábku. Bábku, ktorú sa naučil ovládať. Ak si to nezbadala ty, tvoji priatelia určite. 

Možno ti to aj vraveli, upozorňovali ťa na to, no ty si presvedčene stála za svojím názorom. Človek však nedokáže pretrpieť všetko, a tak i ty si si raz povedala DOSŤ! Bolelo ťa celé vnútro, už si viac nevládala. Cítila si, že takto to skrátka byť nemá. Snažila si sa tomu predísť, chcela si to zachrániť, avšak aj ty si iba človek. Stále si ho ľúbila, dokonca ho ešte stále ľúbiš, lenže aj ty už vieš, že to takto pokračovať nemohlo, zničil by ťa.

unsplash.com

Teraz už poznáš pravdu…

Zostáva pevne stáť a vydržať nátlak emócií, ktoré ťa k nemu ťahajú. Rozhodla si sa s ním skončiť, pre svoje dobro, a rozhodla si sa správne. TY si teraz tá dôležitá! Musíš sa dať dokopy. Je ťažké nechať ho ísť, ale ver mi, je to potrebné. 

Možno sa ti zdá, že je to nemožné, no chce to len čas. Všetko ti ho bude pripomínať, všade budeš vidieť spoločné spomienky. Budeš o ňom rozprávať, pretože áno, on bol veľkou súčasťou tvojho života. Je to normálne a prirodzené, len zachovaj pokoj. Určite prídu momenty, keď budeš mať chuť hodiť sa mu opäť do náručia, budeš sa chcieť obaliť pocitom tepla a tých dôverne známych dotykov. Teraz ti však bude brániť jeden rozdiel.

Už vieš, že si mu dala všetko, že si ho ľúbila a bola to láska pravá, no nebola trvácna. Musela si ho nechať ísť, aby si zachránila seba. A tak je to správne. Raz totiž príde niekto, kto splní, čo má, a zostane…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
A zrazu prišiel. Kedy? Keď som to nečakala...

Autor: Emina

Coverphoto: Photo by Giorgio Trovato on Unsplash

Facebook komentáre