Verila som v lásku. Chcela som ju. Už ako dvanásťročná som si písala na narodeniny do denníka želanie, aby som ju stretla. Aby som ju našla. Aby si ona našla mňa. Aby ma niekto miloval. Tak naozaj. Do konca života. Prešlo zopár rokov, pre mňa dlhých rokov, a dočkala som sa. Teda, myslela som si to. Mylne som si to myslela celých sedem rokov. Nevedela som, že si sa so mnou po prvý raz stretol preto, lebo si sa chcel pomstiť ženám.Nevedela som, že si si začal so mnou len preto, že som dobré dievča. Nevedela som, že v skutočnosti som sa ti nepáčila. Nepáčilo sa ti celé moje ja. V skutočnosti nie.
unsplash.com
Mal si ma rád, ale nemiloval si ma…
Mal si ma rád, lebo som sa o teba starala. Vždy som bola pri tebe, keď si to potreboval. Podporovala som ťa vo všetkom, čo si robil. Dokázala som sa obetovať. Celá. Len a len pre teba. Dokázala som pre teba urobiť to, čo si ty nedokázal urobiť pre nikoho. Ani pre mňa nie. A to ti imponovalo…
Nikdy som pre teba nebola „to pravé orechové“, nech som sa snažila akokoľvek. Áno, sedem rokov som sa snažila, aby si sa na mňa pozeral ako na najkrajšiu ženu na zemi. Sedem rokov som sa snažila, aby som pre teba bola tá najlepšia. Tá, s ktorou chceš prežiť zvyšok svojho života. Ty si to aj chcel, ale po svojom. Tak, ako to vyhovovalo tebe. Tak, aby to bolo výhodné. Pre teba. Nie pre nás.
Dlho mi to „nedochádzalo“. Alebo som to skôr nechcela vidieť.
Nechcela som vidieť realitu, lebo potom by som ťa už nemohla milovať. Nemohla by som milovať niekoho, kto nemiluje mňa.
unsplash.com
No život to zariadil za mňa…
Život to vždy zariadi. Život nám otvorí oči, prinúti nás uvedomiť si realitu bez ohľadu na to, či to chceme alebo nechceme, či sa nám to páči alebo nepáči.
Začala som byť nešťastná. Vtedy som nechápala prečo, ale dnes už viem, že nemôžem byť šťastná, keď sa mi permanentne nedostáva to, čo celé moje ja potrebuje. Ty si sa aj snažil… Dať mi to, ale trvalo to vždy len chvíľku. Nemohol si mi to, čo som potrebovala, dávať stále, lebo to nebolo pre teba prirodzené. Musel si sa do toho nútiť, a to dlho trvať nemôže. Nevládal si tak, ako som nevládala ja.
Bola som unavená. Na smrť unavená. Ledva som dýchala a najradšej by som bola preležala v posteli celé roky. Moje telo a moja nešťastná duša mi vypovedali službu.
Dnes už viem, že aj ty si bol nešťastný…
Bol si nešťastný dávno predtým, ako sme sa stretli, a aj preto si mi nemohol dať to, čo dá žene správny muž. Tiež je pravda, že sme síce kráčali vedľa seba dlhú dobu, no nikdy, ani na malý moment, po rovnakej ceste. Neboli sme stvorení jeden pre druhého. Od začiatku sme si boli podobní asi tak, ako sú si podobní oheň a voda.
unsplash.com
Dnes sa už na teba nehnevám. Necítim k tebe zlosť ani nenávisť. Už neplačem, že si ma počastoval nepeknými slovami, nezazlievam ti ani to, že si ma preklial. Viem, že to bolo zo zúfalstva. Predsa len, boli sme spolu dosť dlho. Sedem rokov sa len tak vymazať nedá. Tak ako sa hneď nedá zlepiť zlomené srdce, ktoré je roztrieštené na milión drobných kúskov.
Ešte som sa ani zďaleka nezahojila, aj keď som bola ja tá, čo to „vzdala“ a nedala som nám už neviemkoľkú šancu…
Konečne to neľutujem. Konečne neplačem za premárnenými rokmi. Viem, že aj roky prežité s tebou ma posunuli dopredu. Veď keby sme sa nepoznali, nevzniknú ani tieto riadky.
Neviem, kde si teraz, ako sa máš, ako sa cítiš, no nech si kdekoľvek, verím, že si konečne aspoň trochu šťastný. Tak ako verím, že budem zase raz šťastná ja…
Coverphoto: Photo by Nick Karvounis on Unsplash
