Odpustiť či neodpustiť? To je otázka… Otázka, ktorú ak nesprávne zodpovieme, následky si zlizneme iba my. Ja som vyskúšala snáď všetko – od nekonečného odpúšťania aj tých najhorších chýb až po neodpustenie. Jednoducho som si tie krivdy nechala v sebe.
A viete čo? Ani jedna taktika nebola správna…
Musela som ju rokmi, ako sa hovorí, „vytuniť“. V odpustení totiž treba nájsť balans. Dnes už viem, že odpustenie je celá veda, ktorej princípy si každý z nás vie upraviť tak, aby mu to čo najviac vyhovovalo. A tak v tejto chvíli, po všetkých svojich skúsenostiach, môžem prehlásiť, že som za odpustenie… Jednoznačne.
unsplash.com
Ale má to jeden háčik…
Nie je totiž odpustenie ako odpustenie. Ak vnímaš odpustenie ako vymazanie všetkého zlého, prípadne ako novú rovnú čiaru nad všetkým, čo bolo predtým, tak naozaj nemusíš odpustiť každému. Odpustenie neznamená začať s tým človekom odznova a opäť mu dovoliť všetko. Pretože to by si sa v prípade niektorých osôb len točila dookola a blúdila by si v kruhu sklamaní a odpustení. Ver mi, že postačí, ak začneš odpustenie vnímať inak. Tiež som si kedysi myslela, že odpustiť je mojou povinnosťou, že musím prijať každé ospravedlnenie a ak to nedokážem, som ja tou zlou, pričom nadovšetko ešte neodpustením ubližujem aj sebe.
No dnes viem, že odpustenie rovná sa aj vymazanie toho človeka z môjho života. Oukej, pochybil si, oklamal si, zradil si, podviedol si… Vnímam to, akceptujem to. Už s tým neurobíme nič – ani ty, ani ja. No keďže ma tvoje správanie zarazilo alebo zranilo, rešpektuj, že ťa viac vo svojom živote nechcem. Nebudem sa v tom vŕtať, lebo to nemá zmysel. Nebudem si tvojou prítomnosťou pripomínať, čo sa stalo. Možno to bolo natoľko silné, že by ma to len ubíjalo, možno si sa mi natoľko sprotivil, že viac s tebou nechcem nič mať, a možno je to jediná schodná cesta, pretože aj keď ti odpustím, budeme sa k tomu spoločne chtiac-nechtiac vracať.
unsplash.com
Chápete?
Odpustiť neznamená zabudnúť na všetko zlé, čo sa stalo. Môžeš si to pamätať. Môžeš si na to spomenúť a povedať si, aká škoda sa vtedy stala. Len tým, že odpustíš, nemusíš toho človeka automaticky prijať s otvorenou náručou späť. Môžeš si ju pred ním aj uzamknúť.
A aký je teda rozdiel medzi odpustením a neodpustením? Taký, že tú osobu prestaneš riešiť. Prestaneš od nej čokoľvek očakávať, čokoľvek žiadať. Pustíš ju preč, prijmeš bolesť, ktorú ti spôsobila, a pozviechaš sa. Bodka. Konečná. Kapitola je dopísaná, môžeš ísť na ďalšiu, v ktorej sa dotyčný už neobjaví.
To je pre mňa odpustenie. Pochopenie toho, že sa to stalo, a priznanie, že ten človek má vlastne právo niečo také urobiť. Aj keď by som mu ja niečo podobné neurobila, no on nie je mnou a ja nie som ním. Má na to právo a ja tiež jedno právo mám – nikto sa na mňa nemôže hnevať, že ho viac vo svojom živote nechcem.
Tým, že takýchto ľudí vylúčiš zo svojho okolia, stanú sa hneď dve veci…
Rýchlejšie zabudneš. Nebudeš sa rýpať v starých záležitostiach, a tak samy prebolia. Rovnako nebudeš so sebou vláčiť ťarchu predošlých sklamaní. Žiaden vzťah ťa len tak neoberie o ilúzie, nezmení ťa k horšiemu. Nezatrpkneš, pretože na to nebudeš mať dôvod. Pretože si povieš, že ľudia sú dnes naozaj všelijakí a že niektorí urobia napríklad aj toto…
Získaš nenormálny životný nadhľad. Pochopíš, že dať ľuďom voľnosť je vskutku dobrý nápad, pretože ťa tento princíp nezväzuje očakávaniami. Už nikomu nedovolíš, aby ti zlomil srdce na stokrát a žiadnemu vzťahu neodovzdáš všetko. Naučíš sa ľudí rešpektovať a tvoje odchody nebudú plné bolesti, ale uvedomenia. Proste budeš vedieť, že niečo také, čo ti urobil on, nie je pre teba. A tak pôjdeš ďalej.
Ak raz dáš ľuďom voľnosť a slobodu v ich konaní a činoch, dáš to isté aj sebe. Nikto ťa nikam nepripúta, nikto ťa nevyužije… Proste cúvneš hneď, ako sa ti niečo prestane pozdávať, pretože si žiadne konanie nebudeš ospravedlňovať vetami v štýle: Ale veď ma má predsa rád. Určite to tak nemyslel. Rozmyslíš si, či naozaj potrebuješ, aby si toto zažívala… A ak prídeš na to, že nie, odpustíš a pôjdeš ďalej.
Nie, nemusíš odpustiť každému. Stačí, že pochopíš, že nie každý je ako ty, a odpustíš, ani nebudeš vedieť ako.
unsplash.com
A keďže viem, aká otázka vám teraz blúdi v hlavách, odpoviem rovno aj na ňu…
Určite si niektorí hovoríte, že vy odpustiť chcete a zároveň sa toho človeka nechcete vzdať. Pretože ho milujete a to, čo som napísala vyššie, je natoľko drastické riešenie, že by vás to totálne zlomilo. Oukej, beriem. Rozumiem tomu. Nezastávam názor, že každý prehrešok, ktorý je na mne spáchaný, si zaslúži iba môj odchod. No aj tu je jeden háčik…
V tomto prípade musíte tomu druhému ukázať, že aj vy máte nejakú cenu a že podobné zaobchádzanie si neželáte. A ako sa niečo také ukazuje? Tým, že sa trochu stiahnete. Nie je to hra na urazenú. Vlastne to nie je žiadna hra. Je to vaša povinnosť voči sebe samému. Pretože ten, kto odpustí, lebo miluje, si mnohokrát koleduje o to, aby mu ten, kto urobil chybu, začal skákať po hlave.
A tiež ten, kto odpustí, pretože ho k tomu dokopala láska, o ktorú nechce prísť, vlastne ani tak celkom neodpustí. Len sa cez všetku krivdu a všetku bolesť nejako prehryzie, pretože strach zo straty tejto osoby je silnejší. Je to vlastne také odpustenie proti tvojej vôli… Ak nechceš, aby bol koniec, nemáš inú možnosť.
Takže ako odpustiť a nikoho nevymazať?
Tento proces je opäť celý o nás. Začína sa v nás a rovnako sa v nás aj končí. V prvom rade musíš zvýšiť ostražitosť. Oukej, vedel si, čo robíš, vedel si, že ma to zabolí, ale aj tak si to urobil… Aký bol dôvod? Bol to proste „len“ prešľap? Bol to dôsledok dlhodobo neriešenej krízy medzi vami? Odráža tento skutok jeho charakter? Urobila si predtým ty nejakú chybu, ktorá jeho „donútila“ urobiť toto? Je mu jedno, že sa to medzi vami domrvilo? Rátal s tým, že mu to odpustíš, pretože už si mu veľa vecí predtým odpustila?
Toto si musíš vyriešiť. Najprv sama v sebe, potom s ním. A potom… Potom sa musíš rozhodnúť, či sa vieš cez to preniesť. Pretože vieš… Mnohokrát odpustíme. Tak úprimne, z lásky – nemysliac pritom na seba. A tým si koledujeme len o jediné… Že neskôr sa budeme učiť odpúšťať sebe, pretože sme dlho odpúšťali iným.
Coverphoto: Photo by Mike Palmowski on Unsplash
O tom, ako sa vyrovnať s niekoho činmi a rozhodnutiami, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Kúpiť si ju môžete v každom dobrom kníhkupectve alebo v našom eshope TU.
