Až vtedy som tomu začala skutočne rozumieť. A nech sa aj hanbím akokoľvek hlboko a snáď aj celý život, som vďačná, že prišiel ten dôvod. Že si prišiel ty a porozprával si mi to. Celé. Ukázal si mi niečo dôležité.
Naučil si ma chápať a báť sa, že ťa stratím. A že možno život bez teba nebude viac životom.
Až naše „my“ mi ukázalo, že šťastie musí byť spoločné, aby sme cítili jeho pravú chuť. Až dnes som pochopila, že láska sa nemení a nemizne, no trvá celý život. Tá pravá, čistá a jediná. Až dnes mi predstava tvojho odchodu z môjho sveta nedá zaspať, nedá dýchať, nedá byť.
tumblr.com
Až pri tebe som sa naučila byť nahá, ukázať svoju myseľ, myšlienky, trápenia, sny a nebáť sa odsúdenia.
Naučila som sa ťa zaťažiť vlastnými problémami, očakávajúc tvoju pomoc či tvoju ochotu, nájsť spoločné riešenie. Až dnes viem, aké to je, keď za tebou niekto stojí. Ty si do mňa vkladal dôveru aj vtedy, keď som ju ja sama prestala mať. Ty si povedal, že nikdy neodídeš a naozaj si stále tu. Ty si dal sľub a dodržal ho.
Nevedela som to. Neverila som, že môže existovať láska, akú mi ty každý deň dávaš. Kričala som, no ty nikdy. Vždy si bol a si spravodlivý. Neobviňuješ. Veríš tomu, čo hovorím. Veríš v pravdu a viem, že nechceš nič viac ako môj čas. Čas, ktorý ti venujem. Vtedy, teraz aj potom.
Vždy som hovorila, že existuje všetko, čo si naša myseľ dokáže predstaviť. No pritom som neverila v to, čo mám dnes. To, čo som dostala a možno si to nezaslúžila. To najvzácnejšie, to najkrajšie a najlepšie. To, čo by som už nikdy nevymenila. To, čo by som nenechala len tak ísť. To, o čo by som dokonca aj bojovala, ak by bolo treba.
Neviem, či je to osud, či mi ťa poslal Boh, alebo je to len náhoda. Náhoda, že ja som tu a ty so mnou tiež. Že práve ty si si ma vybral a vydržal so mnou ten ukrutný a komplikovaný život, ktorý je mojou súčasťou. Tá povaha, ktorá nie je úplne normálna a bezproblémová, no ty aj tak hovoríš, ako ju miluješ.
Chcem, aby muži ako ty vedeli, že si zaslúžia počuť ďakujem, prosím či milujem ťa.
Chcem, aby ženy, ktoré prestali v týchto mužov veriť, vedeli, že naozaj existujete. Že nie všetkých zničila doba a novodobé vnímanie vzťahov, citu a lásky všeobecne.
Ty si ma naučil, čo znamená slovné spojenie „milujem ťa“. Viem, že ty si miloval mnohokrát a dávno vieš, čo to znamená. No ja som milovala iba teba. Iba tebe som povedala, že ťa milujem. Iba tebe som ukázala svoj svet a iba tebe naozaj verím. Si dôvodom môjho šťastia a dúfam, že ťa to teší. Že si to zapamätáš a že na to budeš vždy myslieť, keď tu práve nie som. Vtedy, keď mi je najhoršie, keď som tá neznesiteľná osoba, vtedy ťa potrebujem najviac.
Prosím, mysli na to. Viem, že je to ťažké, no inak ti to vysvetliť neviem. Len vedz, že si to všetko uvedomujem. To, aká viem byť, a to, aký v tých chvíľach si práve ty. To, že mi pomáhaš sa z nich dostať, keď práve blúdim v tme a vo vlastnom kriku a hneve. To, že ma neignoruješ, aj keď sa to len ťažko dá. Viem, že je ťažké chápať ženu, no my ženy to vlastne ani nechceme. Chceme len, aby ste sa na nás ani vtedy nevykašľali. Nechceme rady či slová „to bude dobré“. Chceme len náručie, do ktorého sa môžeme schovať. Chceme len ticho a muža, ktorý bude v tých ťažkých chvíľach rozumnejší, ako sme my samy.
Priala by som si, aby si ma nikdy neprestal milovať. Aby som ti na to nikdy nedala dôvod. Aby som ťa vždy len tešila a nikdy ti neublížila. Aby si nikdy nemal pocit, že ťa nemilujem a že si sám. Alebo že sa nemáš na koho obrátiť.
Lebo vždy tu budem, nech sa deje čokoľvek…
Coverphoto: pexels.com
