Každá z nás má takú kamošku, ktorá je magnet na ten nesprávny typ mužov. Na mužov, akých sme nikdy nechceli, no keď sme ich stretli, stali sa z nich tí, ktorých chceme hneď. Okamžite a na celý život. Práve pri nich sa meníme zo zlých dievčat na dobré ženy, ktoré sú ochotné ukázať im, že naša láska je skutočne to jediné, čo potrebujú… Ale pravda je niekde inde.

Dovolím si tvrdiť, že všetky sme sa s takýmto vzťahom stretli. Ak sme do hlavnej úlohy neboli obsadené práve my, tak sme svedkom takého vzťahy boli. Hoci… Vzťah to vlastne nie je. On oň nemá záujem, pretože jednoducho nie je ten typ. Je to povrchný a áno, aj celkom lacný (ne)zväzok bez citov z jeho strany, v ktorom sme sa totálne zamotali.

pinterest.com

Je nám to jasné hneď od začiatku, no nevieme si s tým dať rady. A čím viac cítime, že nás to ničí, tým viac ho chceme. Toho muža s nedotknuteľným charakterom, akého sme ho nikdy nechceli. Od rozprávkového princa, po akom sme už od detských čias snívali, je na míle vzdialený.

Sú to muži, ktorí sú pre nás svojím spôsobom osudoví, magickí a zanechajú nám aj po rokoch na srdci viditeľné jazvy.

Pretože im to dovolíme. Pretože v sebe živíme nádej, snažíme sa a hovoríme si, že raz táto fáza prejde. Raz aj on predsa príde na to, že sme si súdení a zo vzťahu, ktorý sa vzťahom ani nazvať nedá, sa určite stane láska. Pravá, skutočná, osudová, celoživotná…

No keď sa raz konečne pozrieme pravde do očí, pretože sa ocitneme v situácii, kedy nás k tomu niečo prinúti, zistíme, že…
Že sme stratili toľko času. Že sme kvôli nemu stratili všetko, čo sme mali. Že sme vlastne klamali samy seba a on nám klamať ani nemusel.

Urobili sme to za neho, mal tak o starosť menej. A ako bonus sme sa mu venovali aj my… Mal tak ženu s láskou v očiach ochotnú urobiť kvôli nemu skutočne hocičo. Napríklad aj odhodiť vlastnú dôstojnosť.

Začína sa to vždy rovnako…

Zafunguje chémia, a hoci vieme, že on nie je mužom, akého chceme, ideme do toho. Veď možno… Možno sa niečo zmení, on sa zmení. Tvárime sa, že sme nad vecou a že bez ujmy akceptujeme akýkoľvek priebeh i koniec. Spočiatku si nahovárame, že sme spokojné, že nič viac nepotrebujeme. No prejdú týždne či mesiace a začne nám dochádzať, že sme v problémoch až po uši. Že nemáme až taký nadhľad, ako sme si mysleli.

pinterest.com

Práve naopak… Problém sa prehlbuje a my nevieme, ako sa z neho dostať. Noci sú dlhé, myšlienky na neho tak časté a príliš boľavé. Predstava, že by sa to raz skončilo, nás ničí, hoci vlastne nechceme nič iné než koniec tohto pekla.

Zamotávame sa tak v bludnom kruhu, kedy preklíname všetkých zúčastnených, počnúc samy sebou a končiac práve ním… Tým mužom, ktorého sme nikdy nechceli, no zároveň ho chceme viac než čokoľvek iné na svete.

Muži, ktorých sme nikdy nechceli, nám vstúpia do života úplne nečakane a celý ho prevrátia naruby.

Nespoznávame sa, preklíname sa za to, že síce sme od začiatku vedeli, že toto nebude mať šťastný koniec, šli sme do toho. Chémia zafungovala nad zdravým rozumom a my si tak prechádzame peklom na zemi, ktorému nik okrem nás nerozumie, a aj naše spriaznené duše, s ktorými sme doteraz žili v dokonalej symbióze, si zrazu len mlčky ťukajú na čelo.

Muži, akých sme nikdy nechceli, sú presne tými osobami, ktorí z našej mysle už nikdy nezmiznú. Síce sa s tým rokmi zmierime a raz nájdeme svoju polovičku, stále budú zapísaní v našej pamäti…

Ako niekto, kto nám ukázal, že láska má aj trpký koniec. Práve s nimi budeme mať spojené všetky tie prebdené noci a šialenstvá, ktoré sme kvôli nim napáchali. Jednoducho… Každá z nás ho skôr či neskôr stretne a zistí, že hoci doteraz mala v citoch poriadok, vďaka nemu sa všetko zmenilo.

pinterest.com

A prejdú roky a my pri započutí jeho mena dostaneme šok, nezávisle od toho, či práve milujeme, cítime sa milované a mysleli sme si, že „to“ už odoznelo, alebo ešte stále, keď všetko vôkol nás zaspí, myslíme na neho.

Ak sú na niečo tieto „vzťahy“ dobré, tak práve na to, aby si uvedomili, že nič, čo vzniká náhle, nemôže mať pevné základy.

Vďaka týmto mužom, akých sme nikdy nechceli, no predsa sme sa do nich zamilovali, prichádzame na to, že láska musí vznikať postupne, musí sa budovať mesiace a roky.

Pretože to, čo rýchlo vzplanulo, musí zákonite aj rýchlo dohorieť a my sa tak ocitneme stojac na pahrebou, ktorú je najlepšie čo najrýchlejšie udupať a zutekať od nej preč.

Coverphoto: Photo by Yoann Boyer on Unsplash

Facebook komentáre