Ani neviem prečo, no začala som si prezerať naše staré správy. Myslela som, že som ich už dávno vymazala. No nie, ony tu stále sú. Bavili ma, a tak som šla stále ďalej. Strávila som pri nich asi hodinu, kým som sa dostala tak do polovice. Písali sme si stále, od rána do večera. Bolo ich naozaj veľa. Došla som až na začiatok. Začiatok nášho príbehu. Začal síce úplne inde, no aj tak. Neverila by som, akú majú staré slová moc obnoviť v našom vnútri pocity, ktoré sme si mysleli, že už nikdy nepocítime.
Ja som pocítila. Začala ma páliť jazva na mojom srdci, ktorú si po sebe zanechal. A ja dnes viem, že niektorých mužov budeme milovať navždy. Navždy budú niekde v nás uzamknutí a s nimi všetko, čo sme vďaka nim pocítili. Tú lásku. Pretože ja verím, že každý muž ju dáva inú. A ja som si spomenula na tú tvoju…
Pamätáš si na to ešte vôbec?
pinterest.com
Boli sme iní. Boli sme mladší. Šialenejší a na všetkom sme sa tak bavili. Pamätáš, ako sme si vymysleli ten príbeh? Boli sme namol, no aj tak sme sa vnímali, a presne odvtedy sme na seba neprestali myslieť.
Vieš, zmenil si mi život. Ani si nevedel ako veľmi.
Môj život bol iný. Ľudí, ktorých som stratila, som vtedy ešte mala, a ty si ma čakal pred domom, keď som od nich utekala za tebou. Priniesol si so sebou svetlo do mojich dní, ktoré boli vtedy také tmavé. A presne niekoho takého, ako si ty, som vtedy potrebovala. Pamätám si, že sme sa snažili vidieť jeden druhého každú možnú chvíľu, kedy to šlo. Ako vtedy, keď si prišiel na 10 minút počas toho, ako som šla vyniesť odpadky.
Alebo ako si prišiel pred cestou na skúšku, aby sme sa pred ňou stihli vidieť aspoň na chvíľu. Po nej si sa znovu ponáhľal domov, za mnou. Ešte teraz si pamätám tvoju vôňu, tvoj stisk, tvoje silné objatia, tvoju žiarlivosť, lásku, ktorú si sa snažil skrývať a možno práve preto bola taká neodolateľná. Bol si prvým mužom, pri ktorom som nepremýšľala, či ma má rád.
Cítila som to…
Aj keď sme o tom nehovorili, vedeli sme to. Presne podľa toho sme sa správali a mali oči len pre seba…
Dá sa vôbec na niečo také zabudnúť? Bolo by správne na to zabudnúť? Na lásku, ktorá ma postavila na nohy, aj keď tu nebola navždy…
pinterest.com
Vieš, asi nechcem zabudnúť. Aj keď mi to všetko dnes nahnalo slzy do očí. To, ako sa to skončilo. Ako sme dokázali zničiť alebo nechať niečo také úžasné, čo sme vtedy mali na dosah ruky. Možno sme sa mali stretnúť neskôr, možno skôr. No nechcem to nechať všetko zmiznúť. Aj keď dnes už sme úplne inde, raz keď sa znova stretneme, chcem, aby som si pamätala, aký dôležitý si pre mňa bol a aká som vďačná, že som vtedy do toho klubu šla…
Stratiť ťa bola jedna z najťažších vecí v mojom živote…
Viem, že som sa tvárila ako hrdina, no bolo to naozaj ťažké… Kedysi mi niekto povedal, že som jediná osoba, na ktorú žiarlila. Vtedy mi to prišlo také smiešne, na mňa? Dnes, keď čítam naše správy, chápem, čo videla, aj keď to už nebola realita, len minulosť.
Mali sme medzi sebou niečo špeciálne. Niečo, na čo mala dôvod žiarliť, a možno mať strach, že sa to raz prebudí znova. Niečo, čo nemôžeš poprieť, že tam je. A aj keď sme sa toho vzdali… Toto je láska, na ktorú nikdy nezabudneme.
Toto sú tí muži, ktorých nikdy neprestaneme milovať, pretože nám zmenili život a zmenili aj nás. Budú hlboko a ďaleko v našom srdci, na mieste, kde už nie je cesty späť, no budú tam. A my sa vždy pri spomienke na nich pousmejeme…
Coverphoto: pexels.com
