Nie je nič zvláštne na tom, ak stretneme človeka, ktorý nás zmení. Vďaka nemu zistíme, že ak nezačneme vedome potláčať svoje typické charakterové črty a nebudeme tíšiť hlas svojho srdca, budeme i v budúcnosti neustále narážať na rovnaký problém. Na problém s názvom „Ten nesprávny muž“.
A možno tu nejde o vedomý proces… Možno sa iba zmeníme bez toho, aby sme to chceli, pretože minulosť nás k tomu prinúti, zavrie nám srdce a otvorí nám oči, ktoré konečne uvidia i to, čo dovtedy prehliadali.
Vieš, klamstvo zraňuje. Slová, ktoré si vyslovil so zámerom omotať si ženu okolo prsta, neskôr – dlho potom, ako zaznejú – taktiež zraňujú. Doznievajú v duši ženy a ona sa pýta prečo… Prečo to niekto vyslovil a či po celý ten čas i on vedel, že je to klamstvo. Či aspoň spočiatku neboli tie slová skutočné a potom sa stalo niečo, čo im vzalo ich pravdivosť.
unsplash.com
Tieto momenty neodídu len tak. Nezmaže ich nový začiatok, nedajú sa vymazať z mysle príkazom. Ony tu zostanú a už v nás budú navždy. Uzamknú v nás to, čo sme predtým nechávali odkryté, pretože sme to doposiaľ nepovažovali za svoje slabé miesto.
Ovplyvnia naše vnímanie iných ľudí a tú pozornosť, ktorá bola kedysi venovaná druhým, upriamia k nám. Vnuknú nám zistenie, že schopnosť bezhranične milovať nie je vždy len silnou stránkou, ale občas to môže byť i našou slabosťou. Jednoducho…
Nie je ťažké stretnúť človeka, ktorý pochová to dievča v nás…
Stačí sa len zamilovať… A keď nám život ukáže, že nič nie je také, ako sme si mysleli, stačí, ak budeme samy seba presviedčať o opaku. Možno budeme predstierať, že sme v poriadku, aj keď nie sme. Možno si budeme klamať dúfajúc, že sa raz niečo zmení, hoci si v kútiku duše budeme isté, že sa to nikdy nestane.
A to je cesta, na ktorej konci sa budeme musieť s niekým rozlúčiť. Nemám však na mysli rozlúčku s mužom, ktorého sa konečne definitívne pustíme. Ale rozlúčku s istou časťou nášho ja, ktorá nás na koniec tejto cesty dostala, pretože bez nej by sme odbočili preč už dávno. Musíme sa pustiť dievčaťa, ktoré verilo v lásku, v jej silu a trvácnosť, pričom zabudlo, že milujúci ľudia často dokážu utláčať sami seba do úzadia.
unsplash.com
Niektoré vzťahy pochovajú to dievča v nás…
To dievča plné života a tých najkrajších predstáv o tom, ako bude vyzerať jeho budúcnosť.
To dievča, ktoré nič neskrýva a nič pred inými neschováva, pretože ešte nevie, že sa nájdu i ľudia, ktorí jej môžu vziať to najcennejšie, čo má.
To dievča, ktoré si lásku idealizovalo, a keď o nej ako malé snívalo, nepripúšťalo si, že to môže byť i bolestivý proces.
To dievča, ktoré verilo, že každý chce milovať tak ako ono.
To dievča, ktoré síce počítalo s problémami, no nevedelo, že na ne raz zostane samo. Predstavovalo si totiž, že nedorozumeniam a prekážkam bude čeliť s niekým, koho vyslovené „milujem ťa“ je úprimné. No raz príde na to, že až činy nám ukážu, ako veľmi boli pravdivé vypovedané slová.
Stanú sa z nás ženy, ktoré pochopia, že odpúšťať iným musíme predovšetkým kvôli sebe. Ženy, ktoré si po rokoch strachu zo straty muža uvedomia, že nie osamelosť nám ubližuje. Ale blízkosť človeka, ktorý nás nemiluje. Ženy, ktoré sa musia vzdať srdca malého dievčaťa, ktoré si v sebe uchovávali, hoci už dávno prekročili prah dospelosti. Pretože pochopia, že láska, o ktorej snívali, sa mnohokrát líši od tej, ktorú zažívame…
Coverphoto: Photo by Darya Skuratovich on Unsplash
