Neboli to všetko lásky, ktoré by mali šťastný koniec, to je dnes už asi viac než jasné. No to neznamá, že pre mňa nič neznamenali alebo že by som si na ne nikdy ani nespomenula… Lebo, znamenali. Znamenali pre mňa asi tak veľa, ako som ja sama sebe cenná, len som to vtedy ešte nevedela. Nemyslela som to nikdy zle, aj keď som možno nakoniec zle konala. Možno som ublížila viac, ako si myslím. Možno som bola práve ja niekomu dôvodom, prečo má dnes zlepené srdce a páli ho moja jazva na ňom…
A aj keby som si priala, aby to tak nebolo…
pinterest.com
…možno aj ja som v niekoho príbehu tá, o ktorých často píšem. Tí, ktorí sa tvária, že milujú, potom tým ubližujú a nás živia falošnou nádejou… Možno poznám tú druhú stranu, veď všetci občas skĺzneme do zakázaného, začneme mať radi to zlé, začneme si to užívať, začneme mať pocit, že môžme v tomto svete všetko.
Začnú sa nám páčiť hry, ktoré sme pred tým nepoznali. Hry so vzťahmi, hry na lásku… Možno práve preto mám k tomu tak blízko. Som človek omylný, pokúšaný tým istým, čím sme my všetci a preto ani ja nie som nevinná.
No nikdy nič netrvá večne a ani toto nie. Nasleduje vina, sklamanie zo seba samého… Keď nám dôjde, čo robíme, kým sa našimi činmi stávame a aký neporiadok za sebou nechávame. Nie vždy sú to len muži, ktorí robia chyby, nikdy sa to nedelilo na mužov a ženy. Sme to my ľudia, ktorí chybia…
No to nás nimi robí, to z nás robí to, kým sme…
Ach, lásky môjho života…
…mrzí ma, že som neprišla, keď si čakal.
Mrzí ma, že som ti nepovedala… tiež ťa milujem.
Mrzí ma, že som to s tebou vzdala, keď ty so mnou nie.
Mrzí ma, že som žena, ktorá ťa sklamala.
Mrzí ma, že som ti dala falošnú nádej, keď som ťa nikdy nemilovala.
Aj najkrajšie veci na svete majú svoju tmavú stránku..
pinterest.com
Tiež ma to bolí, že môj odchod bol pre teba nočnou morou. Bolí ma, že som viac nenapísala, nemyslela na teba, nezaujímala sa, ako ti je. Nikdy by ma nenapadlo, že budem jednou z tvojich jaziev aj ja. Nikdy som nechcela, aby naše spomienky boli horko sladké. Nechcela som ti spôsobiť bolesť, nechcela som ťa nikdy takto prekvapiť. Nechcela som, no stalo sa… A viem, že to je to podstatné.
Zvykli sme sa rozprávať tak, že sme tomu mohli rozumieť len my. Vytvorili sme si puto, ktoré v tomto chaose fungovalo a pomáhalo nám byť šťastnejšími. No vždy si hovoril, že aj najkrajšie veci na svete majú svoju tmavú stránku. Že neexistuje na svete dobro bez zla.
Akoby si vždy vedel, vždy počítal s tým, že ti raz niekto zlomí srdce, a že som to bola ja… ťa nikdy príliš neprekvapilo.
Sú to už roky, bolo to jedno mesto a mňa zmenil len jeden vlak, ktorý ma vzal niekde inde. Trvalo to, kým som si uvedomila, čo som spravila a čo zasa nie, keď to bolo treba. No dnes viem, že všetci sa meníme, nikdy nikto neostane takým istým dlhý čas. Všetko, čo sa nám deje, nás mení, keď sa chceme zmeniť… Dnes viem, čo boli chyby a čo zasa nie. Dlho som ľutovala, trápila sa nad tým, čo už nezmením. No dnes už nie… Viem, že ako som ublížila ja, tak bolo ublížene aj mne.
Jediné, čo môžem urobiť, je sa ospravedlniť všetkým mužom v mojom živote, ktorých som sklamala, ktorým so ublížila alebo im zlomila srdce…
Každý, kto ma pozná, vie, že keď to píšem, myslím to vážne. Naozaj ma to mrzí a ako aj ja viem, že odpustiť nie je jednoduché, tak o to nežiadam, určite nie hneď. Lebo koniec koncov, jediné, čo často potrebujeme, je len to vysloviť, len počuť… To slovo prepáč. To je často jediné, čo nám pomôže. Vedieť, že si uvedomujeme, čo sme spravili, vedieť, že to toho druhého mrzí a nie je mu to ľahostajné…
Vedieť si priznať chybu a to som sa, aj vďaka vám, naučila.
coverphoto: thoughtcatalog.com
