Neviem, či to poznáte i vy… Občas sa zamýšľam nad vecami a uvažujem nad tým, či to robia aj iní. Či sa aj ostatní raz za čas ponoria do seba a premýšľajú o tom, čo bude, kedy to bude a aké to bude. Po rozchode, ktorý mi znepríjemnil takmer dva roky môjho života, som teraz prišla na to, že som asi opäť pripravená milovať.
Viac sa lásky nebojím a ani ma neparalyzuje strach z toho, že si do svojho života opäť niekoho pustím. Táto predstava vo mne vyvoláva iba príjemné pocity a zachváti ma pokoj. Je to znak toho, že bolesť už prešla? Že sa sklamanie pominulo, ja som odpustila a všetko som konečne nechala za sebou? Asi áno…
pinterest.com
A tak tu dnes len sedím v úplnom tichu a hlúpo sa usmievam…
Po čase som opäť šťastná a nič ma netrápi. Nesužuje ma strach z toho, čo bude, pretože viem, že už zvládnem všetko, čo sa mi postaví do cesty. Možno kvôli tomu spadnem, možno sa chvíľu znovu potrápim a vyplačem more sĺz, ale raz sa to pominie.
My ľudia sme tak zvláštne bytosti… Nezlomné, mocné a schopné prežiť všetko, čo nás doslova nezabije. Len kým na to prídeme, nahovárame si, že prišiel náš koniec, ale neskôr sa ukáže, že sme sa mýlili.
Aj ja som sa mýlila. Mýlila som sa v tom, že viac nechcem nikoho milovať. Ale dnes som si uvedomila, že je to inak. Láska mi začala chýbať, presnejšie ten pocit, ktorý nám láska dáva. Je to pocit jedinečnosti, ktorý keď sa skĺbi s nehou a so šibalstvom v očiach, zanecháva v nás stopu, ktorú už nie je možné zmazať. Môžeme na ňu len na čas zanevrieť.
Dnes premýšľam nad tým, aký bude ten muž, ktorý ma opäť rozosmeje, ktorý ma prinúti zastať v prítomnom okamihu a prebudí vo mne to malé dieťa, ktoré snívalo o krásnej svadbe, aj ženu, ktorá cíti nutkavú potrebu starať sa o niekoho šťastie. Ktorá sa bude báť vždy, keď sa od nej ten muž vzdiali a bude si priať, aby opäť boli spolu.
pinterest.com
Milý muž, snáď sme obaja tak komplikovaní, že k sebe rýchlo nájdeme cestu…
Chcem ti len povedať, že som pripravená milovať ťa aj s tvojimi chybami. Nechcem pána dokonalého, veď taký by sa ku mne ani nehodil. Chcem muža, ktorý sa vždy za svoju ženu postaví, nech sa deje čokoľvek. Takého, ktorý jej zájde po čokoládu na pumpu aj o polnoci, hoci sa mu nechce, ale urobí to, pretože vie, že aj ona si zasa na druhý deň privstane, aby si kávu nevaril sám a aby ho z domu vyprevadila horúcim objatím.
Chcem, aby si vždy bol sám sebou a povedal mi, keď sa ti niečo nebude páčiť. Iba tak vyriešime problémy skôr, ako sa stanú neriešiteľnými. Chcem, aby si vedel, že ak sa do teba zamilujem, bude to už navždy. Budem bojovať o naše šťastie, pretože to je jediná cesta… Viac už nechcem skúšať, hľadať a zahadzovať niečo, čo sa začína kaziť. Nie, tentokrát to už bude trvalé a spoločne budeme musieť preskočiť všetky prekážky, ktoré sa nám v ceste naskytnú.
Mužovi, ktorý ma opäť rozosmeje, venujem všetko, čo som doposiaľ nikomu nedala. Čas, lásku, nehu, oddanosť… A ostatné s tým príde ruka v ruke. Len ťa prosím, neber to ako samozrejmosť. Pretože ak ma raz rozosmeješ, tak úprimne a od srdca, už viac nebude cesty späť. Budeme sa musieť spolu smiať až do konca života…
Viem, že to so mnou občas nebude jednoduché. Ale o to viac budem rešpektovať chvíle, kedy to jednoduché nebude ani s tebou…
Autor: Ellie
Coverphoto: Photo by Everton Vila on Unsplash
