Čo je láska? Je láska to, ak po niekom túžite a chcete byť s ním a ani neviete prečo?
Je láska pocit, ktorý nedokážete vysvetliť, ale len jednoducho cítiť?
Spoznala som muža, ktorý mi bol sympatický, prebudil vo mne ten pocit…
Prebudil vo mne ten pocit, keď som sa cítila v jeho náručí šťastná. Tráviť s ním čas, to bolo pre mňa šťastím. Každá minúta s ním prešla tak rýchlo, v hlave som si vravela, že ak to takto pôjde ďalej, život sa nám „minie“ veľmi rýchlo.
Mala som v sebe pocit, že s ním chcem stráviť zvyšok svojho života. Že tu chcem byť preňho každý jeden deň a vyberať si ho stále dokola. Byť mu verná, byť pri ňom stále slobodná, stále na sebe pracovať, mať svoje koníčky a venovať sa im, ale zdieľať môj život s ním.
unsplash.com
Myslela som si, že to je na dobrej ceste…
Verila som, že som cítila lásku, myslela som si, že to musí byť ono. Jednoducho ten pocit, že ak som v jeho spoločnosti, robil ma šťastnou. Náš spoločný čas bol niečo, čo som nikdy neľutovala.
Pozerala som sa naňho ako na akýsi vzor, chcela som byť pri ňom lepším človekom, vedieť viac. Cítila som, že viac a viac dokážem prejaviť svoje pocity, spoznávať samu seba. Chcela som s ním byť vždy, keď to bolo možné.
No neskôr vo mne začali rásť pochybnosti…
Cíti to isté aj on? Začala som pochybovať o sebe, o ňom a myslím si, že to celé išlo zlým smerom. Medzi nami bola komunikácia odľahčená, vždy sme sa veľa smiali, rozprávali. Ale boli tam také hlbšie rozhovory, ktoré to dokážu posunúť ďalej?
Ja som bola príliš uzavretá, je vo mne toho veľa, čo chcem povedať, no necítila som to tak, že mu to chcem všetko hneď akoby vešať na nos. Prestala som cítiť, že on chce byť so mnou tak ako ja s ním. A vtedy sa to začalo – cítila som, že sa mu vzďaľujem, že nedokážem tak vyjadriť svoje pocity, ak aj nie pocity, tak nedokážem byť k nemu taká otvorená a napríklad mu rozprávať o svojej minulosti.
unsplash.com
Pri tejto myšlienke som vždy zamrzla…
Môžem mu vravieť o svojej minulosti, ktorú si nesiem so sebou, ak necítim, že on je moja prítomnosť a budúcnosť? Prestala som cítiť to, že on ma chce. Nedokázala som s ním viesť dlhé a hlboké rozhovory, v ktorých by poznal moje strachy, obavy, radosti. Cítila som, že aj tak sa to jedného dňa skončí. A aj napriek tomu, že mi všetci moji známi vraveli, ako sa ku mne správa, ja som to nevidela. Nechcela som to vidieť. Nesprával sa ku mne zle, bol milý vždy. Ibaže ma neľúbil – a mne to chýbalo. Nebola som pre neho tou TOP ženou, do ktorej je zbláznený.
A áno, aj sa to skončilo. Trvalo to rok, čo sme sa stretávali. Viedli sme rozhovory, pri ktorých mi jasne povedal, že chce ostať len kamarát. No akoby som to ja vtedy nepočula. Vedela som, že chcem byť s ním niečo viac, a láska mi zaslepila oči. Naozaj je láska slepá?
Naozaj naše srdcia nedokážu vidieť veci také, aké sú, pretože sú oči zaslepené?
Aj napriek tomu, že stále chcel byť len kamarát, tak ja som čakala, že bude z toho niečo viac. No nedočkala som sa. Namiesto toho som sa dočkala výčitiek, keď zruším dohodnutý termín, keď sama od seba nenavarím, keď neprídem vtedy, keď chce on, ale len vtedy, keď chcem ja. Myslela som si, že toto všetko sú výčitky. No bola v tom naozaj láska? Ak niekoho ľúbite, chcete spraviť preňho prvé posledné, nie? Ibaže niekde moje vnútro mi vravelo, že sa už za ním nejdem „roztrhať“. Možno preto, že on sa nešiel roztrhať za mnou.
Tak veľmi som chcela byť s ním, no to, že on mi moje city zo začiatku nedokázal opätovať, spôsobilo, že sa moje city pomaly vytrácali, a namiesto toho, aby sa náš vzťah prehlboval, tak sa naše duše navzájom vzďaľovali.
Čakala som pridlho. Celý jeden rok som si myslela, že sa to celé zmení. No moje srdce už cíti, že toto láska nie je. Láska by mala byť jednoduchá, mali by ste chcieť zdieľať s tou osobou, čo sa stalo počas dňa. Mali by ste ho držať za ruku a cítiť, že je tu pre vás neustále. No ja som namiesto toho cítila, že ak príde lepšia, tak na mňa zabudne.
unsplash.com
Nebol s inou, to nie…
No moje pocity sa postupom času zmenili. Už som necítila tú túžbu byť neustále s ním, už som netúžila ho neustále vidieť, držať, dotýkať sa ho. Preto som niektoré schôdzky rušila, pretože už som to tam prestala pomaly mať ten pocit, že stoj čo stoj musím ísť za ním. No on to nevidel, on nevidel to, že ma nechal ísť. Nechal ma odísť a ani trochu nezabojoval. Veď vlastne, on chcel byť len kamarát.
On to nevidel, on videl iba zrušenú schôdzku. No to, že moje city neboli dlhý čas opätované a pomaly vo mne chladli, namiesto toho, aby sa ten plameň lásky udržiaval, to nevidel.
Nie nadarmo sa vraví, že na lásku treba dvoch…
Viem, že aj ja som spravila veľa chýb a dokážem si ich priznať. Vždy sú na vine dvaja ľudia.
Ale je to vôbec láska? Keď cítite, že sa to celé aj tak skončí? No aj napriek tomu som čas strávený s ním nikdy neľutovala.
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Jon Ly on Unsplash
