Bol to obyčajný večer ako každý iný, až na jednu drobnú zmenu. Do postele som si líhala s horkastou chuťou bolesti. Najskôr som si myslela, že to bude jednoduché, keď ťa opustím, no mýlila som sa, tak veľmi. Ľahla som si na svoju obvyklú stranu a pritisla si ruku k srdcu, ktoré mi bilo možno až priveľmi divoko. Možno to bolo od toho, že som sa z jednej časti cítila slobodná, no z druhej strany som bola len telo bez duše, ktorú si vzal diabol.

Ako malé dievča som sa zabalila do tvojho oblečenia, ktoré som si s radosťou ukradla. Škoda, že sa tak nestalo aj s tvojím srdcom. Stačil len menší pohyb a ja som zacítila tvoju vôňu, ktorú som mala tak veľmi vyrytú do pamäti. Zatvorila som oči, aby som si aspoň na chvíľu predstavila, že ležíš pri mne s tým jemným úsmevom na tvojich perách, ktoré ma zvykli s nežnosťou, inokedy zas s vášňou bozkávať po mojej rozpálenej pokožke. Na malú chvíľu som sa vrátila do čias, keď sme sa spolu smiali, robili si radosť a dokonca sme aj plakali, no spolu.

pinterest.com

A pozri ako sme na tom teraz. Ja plačúc ležím v temnej noci a po lícach si nechávam stekať drobné slzy, ktoré som sa márne snažila ukryť, zatlačiť naspäť, nešlo to. Vzlyky boli až príliš bolestivé, neutíchajúce. Kto vie, kde sa nachádzaš ty. Možno si teraz už v náručí inej ženy, ktorá bude hodná spraviť ťa šťastným. Pokiaľ si šťastný, som za to vďačná, môj smútok nepocítiš, ukážem ti len moju radosť, ktorá ti dodá pocit, že si v tomto celom nevinne. Nechám ťa žiť v tom, že v našom vzťahu si to nepokazil ty, len preto, aby som nemusela vidieť tvoje smutné oči.

Obaja sme pochybili.

Klamala by som, ak by som povedala, že to krásne, čo medzi nami bolo, zlyhalo len kvôli tebe. Snáď sme sa začali hádať kvôli mojim márnivým slovám, kvôli hlúpym chýbam, ktoré za to absolútne nestáli. Spočiatku som v tebe videla len tie dobré veci, no potom, potom keď som sa začínala cítiť slabá, keď ma láska, ktorá ma mala napĺňať naopak ničila, cítila som, že niečo nie je v poriadku.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Pamätáš si ...?

Stala som sa pre teba niečím, čoho som sa tak veľmi bála. Zostala som len istá žena v tvojom živote, ktorá zapĺňala jeho nudné chvíle. Možno niekde v hĺbke tvojho srdca som bola stále tou, ktorej si vravieval milujem ťa, no postupom času som to bola proste len ja. Pravdepodobne som bola príliš slepá už od začiatku. Niekedy mám chuť nadobro ťa vymazať zo svojich spomienok, nenávidieť ťa, túžiac nikdy ťa nespoznať, no nemôžem.

Nemôžem, pretože aj napriek všetkému tomu trápeniu som schopná ťa milovať viac ako samú seba. Dostal si sa mi hlboko pod kožu, hlboko do môjho srdca, v ktorom zostaneš až pokiaľ poslednýkrát nevydýchnem.

Nemôžem, pretože aj napriek tomu trpkému, čo si mi dal pocítiť, viem ako jediná v tebe nájsť aj dobré vlastnosti, ktoré ostatní prehliadali.

Možno to takto malo byť.

pinterest.com

Mali sme sa spoznať, aby sme sa od seba niečo naučili. Ty si mi ukázal, aký vie byť život plný lásky krutý, ja som ti pre zmenu ukázala, aký je to pocit byť skutočne milovaný.

Možno sme si neboli súdení pre tieto chvíle, ale nikdy nič nie je stratené. Hovorieva sa, že nevstupuj do tej istej rieky dvakrát, no pravdepodobne som až priveľmi naivná a som ochotná kvôli tebe skočiť aj z útesu do rozbúreného mora.

Toto si so mnou spravil, zničil si ma. Si v každej jednej mojej myšlienky a v noci ma strašia myšlienky na to, že jedného dňa sa z nich nadobro vyparíš. Kto vie, ako to je u teba. Spomenieš si na mňa ešte niekedy?

No možno to by bolo to správne, odpútať sa od teba a vypustiť ťa ako šarkana, ktorý si bude spokojne viať vo vetre. Viem, že jedného dňa to príde, no pre tento moment chcem, aby si vedel, že ťa milujem a odpúšťam ti.

S láskou tvoja milovaná.

AUTOR: Miriam Dávideková 

Facebook komentáre