Blížia sa Vianoce a vo mne ožíva malé dieťa. Čas sa spomalí, vo vzduchu je iná atmosféra, všetko je odrazu iné, magické…
Možno som si to takto iba sama vsugerovala, no je niečo zlé na tom preciťovať každý moment a urobiť si ho krajším? Verím, že v tom nie som sama, toto obdobie akoby bolo stvorené pre nás ženy.
Dovolím si teraz možno viac ako inokedy. A nehovorím iba o darčekoch, ktorými sa sama bez výčitiek poteším či o množstve zjedených koláčov a vypitého punču. Mám na mysli vzťahy. Moja duša sa po celom náročnom roku počas Vianoc obalí vrstvou harmónie a pokoja, akoby zo mňa opadli všetky starosti všedných dní.
unsplash.com
Začínam viac vnímať…
Počúvať viac ako rozprávať. Všímať si detaily. Vidieť to, čo možno inokedy očami vidieť neviem. Som vľúdna, milá, problémy pomyselne odkladám do škatule, ktorú bez milosti odložím na miesto, odkiaľ ju opäť vyberiem až po Novom roku a pozriem sa na ne oddýchnutá, s novou energiou. A možno ich tam už ani nenájdem.
Prebúdza sa vo mne hravosť. Mám hŕbu nápadov a chuť vymýšľať malé darebáctva, ktoré si v sebe nosím ešte z čias detstva, keď sme sa vonku obhadzovali snehom a s kamarátkami hádzali gule do neznámych pekných chlapcov, ktorých by sme sa za iných okolnosti hanbili. Nepovedzte, že to nepoznáte. Počas tohto obdobia mám jednoducho pocit, že si môžem dovoliť viac a robiť veci, na ktoré bežne počas roka nemám odvahu.
Možno je to tým, že potrebujem každý svoj skutok pred sebou obhájiť. Odôvodniť si, prečo robím to a to a či je to správne.
unsplash.com
A zvlášť, keď sa to týka teba…
Veľakrát vo mne horí túžba ozvať sa ti. Dať o sebe nejakým spôsobom vedieť, aby si na mňa nezabudol. Ale tak, ako sa to myšlienkou začne, tak to aj myšlienkami odíde. Príliš veľa uvažujem, analyzujem, ako to urobiť tak, aby som si zachovala svoju tvár a hrdosť, pretože nechcem byť tá, ktorá je k dispozícii stále.
Viem, že od teba nemôžem nič žiadať, pretože už máme každý svoj život. No jediné, čo si prajem, je zostať aspoň priateľmi, ktorí sa na seba vonku usmejú a spomenú si na seba aspoň v určité, špecifické dni. Ničí ma myšlienka, že by som sa mala stratiť v dave ľudí a ty by si ma prehliadol. Pretože ja by som teba našla aj so zatvorenými očami…
V týchto dňoch na teba myslím možno viac ako inokedy, hoci by som nemala…
Je to zrejme spôsobené všetkým tým, o čom som už písala. Všetko je magické a tým pádom si najviac magický práve ty… Myslím na teba pri pečení koláčov, keď si predstavujem, ako by som ťa nimi ponúkla a či by ti chutili. Myslím na teba večer v meste, keď si chlipem horúci punč a predstavím si, ako by si ma lepšie vedel zahriať ty. Túto myšlienku sa snažím ihneď zavrhnúť, pretože by nespôsobila žiadnu dobrotu, skôr naopak.
Mrzí ma, že som nemala veľa príležitostí ukázať ti to dieťa vo mne, keď sa ešte dalo. Možno ani len netušíš, akú mám bohatú fantáziu a koľko bláznivých nápadov vo mne kypí…
Áno, aj tá čokoláda v schránke k tvojmu sviatku bola odo mňa. Inokedy by som na takúto misiu nemala odvahu, no teraz som sa cítila ako veselé malé dievčatko, ktoré koná úplne spontánne a nemyslí na dôsledky. Vo svojom živote potrebujem stále nejaký impulz, energiu, nádej a búšenie srdca z očakávania. Jednoducho sa potrebujem stále z niečoho tešiť a to ma drží nad vodou aj v zlých dňoch.
Tá čokoláda nebolo nič iné ako malé milé gesto, ktorým som ti chcela vyčariť úsmev na tvári…
unsplash.com
Nečakala som, že sa mi okamžite ozveš s povinnosťou poďakovania. Vlastne som skôr rátala s tým, že presne to neurobíš. Takisto neviem, či sa k tebe dostala a snáď som ti nespôsobila žiadne problémy, ak ju vybral niekto iný a ty si nemohol povedať, od koho je. Ale ak si ju vybral práve ty, viem, že si vedel, že je práve odo mňa. Predstavujem si tvoj výraz, ako si sa asi mohol tváriť, či už to bolo tak, alebo inak. Urobila som niečo spontánne a neviem, ako to dopadlo, no práve to je na tom to vzrušujúce.
A možno som to urobila viac-menej aj kvôli sebe. Žiadalo sa mi urobiť niečo, čo by som inokedy neurobila. Na duši cítim spokojnosť a na tvári mám úsmev zakaždým, keď si na to spomeniem. Život by mal byť o takýchto maličkostiach. Nevedela by som žiť fádne. Na perách mám ešte stále úškrn a keď sa ma naň niekto spýta, jednoducho poviem, že mám dobrú náladu, tak čo viac si priať? Nikomu som sa s tým nepriznala a myslím si, že takéto malé tajomstvo si môžem pokojne ponechať vnútri seba.
Možno robím iba to, po čom sama túžim…
Čo by som si priala, no doposiaľ nezažila. Nájsť si lístok s prianím pekného dňa za stieračom na aute, hocijaký milý odkaz v akejkoľvek podobe, len aby som videla a cítila, že niekto na mňa práve myslí a rovnako je v ňom kúsok dieťaťa, ktoré nemá pocit, že to, čo sa chystá urobiť, je detinské a trápne. A keď už toto nezažívam ja, teší ma byť aspoň v pozícii tej, ktorá to urobí pre iných.
Možno nie je každý ako ja, no, prosím, buďme aspoň trošku deťmi. V tejto uponáhľanej dobe plnej zodpovednosti, starostí, kde sa stráca kúzlo toho jedinečného a osobného, urobme občas niečo strelené, milé a najmä – osobné. To dieťa je tam niekde v každom z nás, možno spí a čaká na prebudenie.
unsplash.com
Pripomeňme si, aké to bolo, keď sme jednoducho konali tak, ako sme cítili…
Aspoň teraz – v období, keď je možno každý z nás viac citlivejší a je menšia šanca, že niekoho nahneváme. Nebuďme chodiace telá bez duše. To, čo urobíme pre iných, sa nám niekoľkokrát vráti v podobe dobrého pocitu, z ktorého môžeme ťažiť, keď nám bude zle. Kŕmme sa dobrou energiou, robme si zásoby na horšie časy a potom si z nej berme.
Raz mi možno povieš, ako to s tou čokoládou bolo a zasmejeme sa spolu, dúfam že som ti nespôsobila žiadne problémy (koniec koncov – vhodiť ju tam mohol ktokoľvek), nešlo mi o nič iné, ako ti svojou malou troškou spríjemniť deň.
A dni zase môžu plynúť ďalej a ďalej, no spomienka a úsmev mi zostávajú v mojej zásobárni dobrej energie. Na horšie časy.
Autor: Jess
Coverphoto: unsplash.com
