Ak by sa toto stalo pred niekoľkými mesiacmi, bola by to moja spása. Môj život by sa zmenil, opäť by som našla šťastie, ktoré som s tebou tak dlho hľadala. No vtedy som sa toho nedočkala. Neprišlo z tvojej strany žiadne ospravedlnenie, nepokúsil si sa odčiniť chyby, ktoré si urobil. Bol si nad vecou. A ja som bola na dne.

Stále som počúvala len sľuby, no keď prišlo na lámanie chleba, nič z toho sa nekonalo. Odišiel si, vrátil si sa… A všetko dookola. Nepriznal si si vinu, chcel si, aby všetko bolo po starom. Aby som ja vždy bola nablízku a mohol si tak prísť zakaždým, keď ti to bude vyhovovať.

pinterest.com

Vieš, tieto dni ma ničili.

Každá jedna chvíľa, kedy si mi dal nádej, ma deptala. Dlho som ti verila a myslela som si, že aj ty chceš na našom vzťahu pracovať, že si uvedomuješ, ako ma zraňuješ, a pritom ťa to trápi rovnako ako mňa. Verila som, že raz nájdeme nejakú cestu, že sa raz z nášho vzťahu nestane boj, ale bezpečné útočisko, v ktorom si budeme liečiť rany, ktoré nám spôsobili iní, nie také, čo sme si urobili navzájom my sami.

Trvalo mi dlho, kým som sa od teba odpútala a prišla som na to, že ty nie si tým človekom, akého vo svojom živote chcem. Dala som ti toľko šancí, že ich už neviem ani len zrátať. Žiadna z nich sa neujala, žiadnej si sa nechytil. A tak som si povedala dosť. Že už je neskoro na hocičo, čo sa týka nás dvoch.

Zvláštne je, že pár týždňov potom, ako som ťa odstránila zo svojho života, si sa vrátil. Sľubujúc nové začiatky, sľubujúc ponaučenie a s tým spätú nápravu všetkého, čo si napáchal. A ja som len stála a hlavou mi blúdila jediná myšlienka: Ako som tohto človeka mohla tak dlho milovať a prečo som sa nechala tak dlho trápiť?

pinterest.com

Dnes už je všetko inak…

Ten oheň, ktorý si vo mne kedysi zapálil a ktorý tlel tak dlho, už definitívne zhasol. Už je jednoducho neskoro… Nevieš vo mne vzbudiť žiaden cit. Strach z toho, že ťa raz stratím, sa už dávno pominul, pretože som zistila, že som sa bála niečoho, čo je pre mňa to najlepšie. Láska k tebe mi pripadá úplne absurdná. Neviem, ako som dokázala milovať človeka, ktorý ma len zraňoval. Necítim sa sklamaná ani podvedená. K tebe už jednoducho necítim nič a viem, že tak je to správne.

Raz prídeme na to, že musíme stretnúť aj ľudí, ktorí v nás zlomia úplne všetko. Stane sa to tak fatálnym a nezvratným spôsobom, že ak sa jedného dňa títo ľudia vrátia do nášho života, s nami to už neurobí nič.

Spomienky nebolia, pretože sú pre nás ponaučením. Nádej už dávno zhasla a nikdy sa opäť nerozhorí. Bolesť už necítime, pretože bola v istom čase tak intenzívna, že sme sa vďaka nej stali imúnnymi.

Pre mňa si len niekto, kto sa objavoval v mojej minulosti.

No necítim k nemu ani len kúsok citu. Ani hnev či nenávisť, ani lásku alebo nepochopenie. Svojím spôsobom si kedysi zo mňa urobil prázdnu schránku, ktorá sa stratila sama v sebe, v tom čo cíti a prečo to cíti.

Ešte stále mnohým veciam nerozumiem, ale nemám potrebu hľadať odpovede. Na všetko je už neskoro, všetko pochoval čas, ktorý medzitým uplynul. Už nie je možnosť návratu, tie časy sa naozaj pominuli.

Možno si len pochopil, že nik ti nedovolí to, čo som ti dovolila ja. A to ma teší. Znamená to len jediné – už viac neublížiš ďalšej osobe, ktorá ťa bezhranične milovala.

Coverphoto: Photo by Morris Fayman on Unsplash

Facebook komentáre