Niekedy mám pocit, akoby sa aj samotná Zem točila rýchlejšie. Mám pocit, že som si ešte ani nestihla poriadne zanadávať na pondelkové ráno a už je zrazu nedeľa večer, a keby sa ma niekto spýtal, čo som za ten týždeň stihla, musela by som sa zamyslieť….

Niekedy pristihnem samu seba, ako to robím… Ako čakám a pritom sa môj život na chvíľu zastaví.

V tom dnešnom uponáhľanom svete mám pocit, že si nemôžeme dovoliť čakať. Nemôžeme si dovoliť vyčkávať na správny čas, na správnu osobu alebo na lepší život. Musíme sa pohnúť vpred a to všetko získať vlastným úsilím.

pexels.com

Niekedy to robím aj ja… čakám na piatok, na víkend, na dovolenku… žijem pre niečo, čo sa možno ani nestane.
Idem spať a vstávam s otázkou, kedy to už konečne bude? A pritom mi dni utekajú pred očami a nedeje sa nič. Občas zabúdam na krásu všedných okamihov.

Zabúdam sa v tom procese čakania obzrieť okolo seba a vidieť, aký je svet krásny.

Zabúdam si vychutnať vôňu vzduchu hneď po daždi.
Zabúdam na krásu zimnej krajiny a čakám na leto
.

Preklínam každú vločku snehu a modlím sa, aby bolo leto. Akoby to niečomu pomohlo. Akoby sa niečo zmenilo. Potom však precitnem a v duchu sa prefackám, pretože viem, že si nemôžem dovoliť neužiť si čo i len sekundu života. Lebo niekto to šťastie nemal. Niekto sa tej zimy ani nedožil…

Prosím ťa, dráha žena, ani ty nečakaj.

Nečakaj na leto. Skús si užiť zimu alebo si kúp lacnú letenku do tepla.
Niekedy som čakala na šťastie. Na to šťastie, ktoré mi mal naservírovať môj vysnívaný chlap na zlatej tácke. Bolo to však presne naopak.

Naučila som sa nájsť šťastie v maličkostiach. Každý deň som ho videla. Na ulici. V útulku (tam ho je vždy neúrekom). V očiach mojich blízkych, keď som prišla na návštevu. V správach mojich kamarátov, keď sa im niečo podarilo. A časom som to šťastie videla aj ráno v zrkadle. Presne toto šťastie mi nakoniec do života pritiahlo toho vysnívaného chlapa… Bolo to presne naopak, ako som čakala.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Láska neláska

Prosím, nečakaj na šťastný život. On nepríde a nezaklope ti na dvere s kyticou v ruke.

Musíš si šťastný život vytvoriť. A nie, nemusíš počkať na ten správny čas a teraz sa ešte chvíľu týrať. Prečo by si mala? Správny čas je každá sekunda tvojho života.

Nečakaj na ideálne zamestnanie… daj výpoveď a nájdi si ho.
Nečakaj na víkend, keď si unavená, jednoducho si urob voľno dnes.
Nečakaj na správneho parťáka s cestou okolo sveta. Zbaľ sa a choď sama, najlepšie hneď zajtra.
Vieš, ja osobne si myslím, že spontánne veci sú vždy najlepšie.

Čím viac čakáme, tým viac sa vytráca čaro prítomného okamihu. Čím viac času strávime rozmýšľaním, či je to správne, tým viac strácame to, čo naozaj chceme.

pexels.com

Čakáme na reakciu okolia. Na niekoho, kto nám povie, že to máme spraviť.

Že je to životné rozhodnutie a bude to dobré. A prečo vlastne? Lebo keď sa z toho životného rozhodnutia náhodou stane životná chyba, musíme to dať niekomu za vinu. Lenže tak to nefunguje.

Nečakaj len preto, aby si sa vyhol chybe. Chyba je najlepší učiteľ. Spravila som ich v živote dosť a neľutujem ani jednu. Každá jedna ma posunula ďalej.

Tak sa, prosím, neboj. Nečakaj na moment, na človeka ani na lepší život…lebo ako hovorí môj obľúbený citát: „Loď je v bezpečí v prístave, ale na to nebola stavaná.“

coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre