Hovorí sa, že na pravú lásku sa oplatí čakať. A ja už viem, že je to pravda. Naučila som sa aj to, že neexistuje láska bez bolesti, lebo v každom vzťahu prídu skôr alebo neskôr problémy. Problémy a hádky, ktoré vzťah zničia alebo ho urobia ešte silnejším. Je len na nás, ako sa rozhodneme. A či má podľa nás zmysel o to bojovať.
pexels.com
Aby som stretla lásku, musela som najskôr trpieť…
Prejsť bolesťou, ktorú už nechcem zažiť a neprajem ju ani najhoršiemu nepriateľovi. A teraz som prišla sem, na začiatok novej cesty, kde všetko zlé dostalo zmysel. Dala som zbohom nešťastnej láske, pretože som pochopila, že takto nebudem nikdy šťastná. A napokon, celkom sebecky, som sa rozhodla netrápiť sa celý život pre jednu lásku…
Vystúpila som zo začarovaného kruhu plného smútku a nenávisti, očistila som sa od toho zlého, čo bolo v mojom živote, a priznala sama pred sebou, že tadiaľ cesta nevedie. Áno, rozlúčiť sa bola jedna z najťažších vecí v mojom živote. Ale ešte ťažšie bolo naučiť sa žiť bez milovaného človeka. Nasledujúce dva roky som dúfala, že sa niečo zmení a v mojom srdci stále horel slabý plamienok nádeje. Ale s každým ďalším úsmevom a dobrým pocitom som začínala chápať, že bude lepšie, ak sa už nevráti.
Medzitým som musela stráviť dlhý čas osamote, vyliečiť svoje zlomené srdce a hlavne začať znova milovať seba a svoj život…
A to šlo len veľmi pomaly. Nevedela som, či sa niekedy dostanem z tej depresie, pocitov smútku, osamelosti a nepochopenia. Všetky tie zlé pocity sa vracali hneď, ako som si myslela, že sú už preč. Bála som sa opýtať svojho srdca, čo vlastne cítim, pretože som si myslela, že by som v ňom objavila starú lásku.
Dni sa zlievali do jedného a v tých najťažších nepomáhali ani kamarátky, ani hudba, ani alkohol… A úprimne, už som nevedela, čo mám robiť, ako sa zbaviť tej strašnej bolesti. Podvedome som hľadala lásku, ktorá mi chýbala, ale nikde som ju celé roky nenašla.
Je smutné si to priznať, ale ak by som poslúchala svoje srdce, bola by som ešte stále v tom smutnom kruhu. Občas nie je zlé poslúchnuť rozum, hoci je to veľmi ťažké. Ale musíme to urobiť, keď rozum vie, čo je pre nás a naše srdce najvhodnejšie. Nakoniec zistíme, že to bolo najlepšie rozhodnutie.
pexels.com
Nikdy by mi nenapadlo, že sa ešte budem úprimne smiať. Nikdy by som neverila, že ešte budem milovať…
Čas strávený osamote mi dal veľa. Stala som sa možno trochu sebeckou, pretože som si začala uvedomovať vlastnú výnimočnosť a skúmala som všetky stránky mojej osobnosti, ktoré sa zmenili. Sľúbila som si, že žiadneho muža nebudem o lásku prosiť, ani ho držať, keď on bude chcieť odísť. Začala som byť vďačná za to, čo som prežila a ako ma to zmenilo. Naučila som sa brať si to dobré aj z toho zlého.
A bolesť sa postupne strácala… Napokon prišiel deň, keď som si uvedomila, že mi môj starý život už nechýba. Pustila som do života svetlo namiesto tmy, pravdu namiesto klamstiev, radosť namiesto smútku. Naučila som sa byť šťastná sama so sebou a so svojím životom. A vtedy bol správny čas na novú lásku…
Netrvalo dlho a láska prišla…
Prišla náhle, skôr, než som sa jej stihla začať brániť. Už chápem, prečo to nevyšlo predtým. Chápem, že človek, ktorého som stretla, je mojou odmenou z neba za všetko trápenie. Viem, že si ho zaslúžim, tak ako si zaslúžim cítiť lásku a byť milovaná. Viem, že sa musím vyhnúť chybám, ktoré som urobila v minulosti a viem, že to dokážem, pretože som iná…
Mám pri sebe človeka, ktorý si zaslúži to najlepšie zo mňa. Dáva mi svoju lásku, úprimnosť a obdiv. A mojím jediným želaním sa stalo to, aby bol šťastný. Som šťastná ako nikdy predtým a ďakujem osudu, že mi ho poslal. Som vďačná za každú jednu chvíľku s ním a viem, že keby som si neprešla tým všetkým, nevedela by som ho tak oceniť a možno by som ani nepoznala jeho skutočnú hodnotu.
Takže áno, teraz to už musím potvrdiť. Na skutočnú lásku sa naozaj oplatí počkať. Až potom naozaj stojí za to.
Coverphoto: Photo by Thought Catalog on Unsplash
