Viem, že precitnutie bolí. Bodaj by aj nie. Také vyvedenie z omylu nami vždy nemálo otrasie. Ak totiž veríme, že niekto je tým, za koho ho považujeme, nie je ľahké sa tejto predstavy pustiť. No občas sme k tomuto kroku donútení. A vtedy? Vtedy máme pocit, že sa nám zosypal svet, hoci ak by sme v sebe našli štipku triezveho zmýšľania, pochopili by sme, že žiadna dráma sa nekoná. Práve naopak… Máme skvelý dôvod pripiť si. A ak nepijeme, minimálne by sme mali pocítiť veľkú vďaku. 

Prečo? Lebo stratiť niekoho, kto voči nám neprechováva rovnaké city ako my k nemu, je výhra. Nech už akýkoľvek odchod, rozchod či hádka vedúca k definitívnemu koncu akokoľvek bolia, znamenajú len jedno – že sa v našom vzťahovom živote začína oddeľovať zrno od pliev. 

unsplash.com

A o to by nám vlastne malo ísť, nie?

Aby sme nestrácali čas v priateľstvách a v láskach, v ktorých naše city nie sú v rovnováhe s citmi toho druhého. Aby sme niekam neinvestovali viac lásky a energie, ako sa nám môže vrátiť. Aby sme od niekoho neočakávali viac, ako reálne môžeme dostať. A v neposlednom rade, aby sme príliš neverili niekomu, komu by sme veriť vôbec nemali. 

Skutočne by nám na tom malo záležať, aj keď v živote robíme presný opak… Ruku na srdce, koľkokrát sme míňali energiu na tých, ktorí si trikrát premysleli, či ju minú na nás? Koľkokrát sme sa niekomu doprosovali, ignorovali niekoho odmietavé postoje, prepáčili menšie či väčšie prešľapy, prepočuli hrubšie výrazy a privreli oči pred niekoho pohľadom, v ktorom sme nevideli ani náznak nehy, súcitu či empatie? Koľkokrát sa nám zdalo, že tadiaľto cesta nevedie, že niekoho úmysly nie sú úplne čisté, no i tak sme si mysleli, že to časom – ak sa všetkými silami posnažíme o nápravu – prejde? A to len preto, aby sme si na úplnom konci povedali, že nás už na samom začiatku intuícia nezradila? 

unsplash.com

Áno, mnohokrát…

Dokonca viac, ako by bolo zdravé, únosné a prijateľné. A hneď položím aj ďalšiu otázku… Koľkokrát sme zachraňovali tie nesprávne vzťahy na úkor takých, ktoré by si tú pozornosť skutočne zaslúžili? Áno, správne. Vždy… A to je to, čo ti dnes chcem povedať… Že nie je dôvod plakať nad niekým, kto za to nestál, keď nás v našom živote len brzdil a vzďaľoval od tých, ktorí sú pre nás tými pravými.

Dnes by som teda chcela pripiť na tých, ktorí sa rozhodli ukázať nám svoju pravú tvár. Na všetky ich klamstvá, ktorým dnes už nemáme dôvod veriť, na slová, ktoré navždy zostali len slovami a nikdy sa nepremietli do činov. Na faloš, ktorá spočiatku bolela, no na konci sa práve ona stala tou, kto pretrhol puto, ktoré nikdy nemalo byť také pevné a trvácne. Na konci dňa je totiž dôležité poďakovať sa aj za to… Že už viac nemárnime čas s niekým, kto povýšil pretvárku nad priateľstvo, intrigy nad lásku a vlastné záujmy nad obyčajnú ľudskosť. 

Takže nabudúce, keď ťa niekto šokuje, ušetri si tie slzy. Nie je pre ne dôvod. Ak sa niekto vyfarbí, mali by sme byť vďační. Pretože nám pomohol k tomu, aby sme mali konečne v citoch jasno.

Coverphoto: Photo by Artem Kniaz on Unsplash

O tom, aké to je zachraňovať vzťah, ktorý chceš zachrániť len ty sama, je aj Miina kniha s názvom Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.

Facebook komentáre