Viem, že sa to ľahko hovorí, ale som presne v tomto štádiu. Som si vedomá toho, že musím spraviť najťažší krok svojho života, a že je to niečo, čomu sa už bohužiaľ nevyhnem. No tiež viem, že na to ešte nie som pripravená. Naberám silu a zistila som, že je lepšie tú skriňu, v ktorej je ten strašiak schovaný, momentálne neotvárať. Pre moje dobro, možno aj pre tvoje, ale hlavne preto, aby som sa na to, čo ma čaká, začala postupne pripravovať.
Zatváram si oči pred niečím, čo aj tak príde. A bude to ťažké a bolestivé. S veľkou pravdepodobnosťou to najnáročnejšie rozhodnutie v mojom živote. No to nič nemení na tom, že nemôžem byť s niekým, s kým nie som šťastná a daný človek nie je šťastný so mnou.
unsplash.com
Nie je to tvoja chyba a nechcem, aby si si to myslel…
Aj keď si s veľkou pravdepodobnosťou myslíš, že je to len moja vina, pretože sa na mňa hneváš, že ťa chcem opustiť. No aj v tom sa mýliš. Je to vina nás oboch. Neviem, prečo nás osud zviedol dohromady, keď nás chcel aj tak rozdeliť. Možno preto, aby sme si z tohto vzťahu niečo odniesli, ponaučili sa, možno aby sme viac dospeli a zistili, čo od života a vzťahov chceme.
Dúfam, že si to pochopil, pretože okrem toho, že viem, čo od vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa milujú, očakávam ja, tak viem, čo od vzťahu rozhodne nechcem. Nechcem urážky a ponižovanie. Nechcem, aby sa spomínal rozchod pri prvej výmene názorov. Pretože hádky ku vzťahu patria a vždy patriť budú, ak však nejde o dvoch totálne tichučkých a pokojných introvertov, čo ja rozhodne nie som a nikdy nebudem.
Chcem sa však vedieť rozprávať…
Pokojne aj celú noc, pretože ti chcem môcť povedať každú, aj tú najhlbšiu myšlienku. A nemusieť sa za ňu hanbiť. Chcem, aby si ma bral takú, aká som. Aj s mojimi chybami a nedostatkami, ktoré mi nezačneš vyčítať pri prvej nezhode. Proste som taká, aká som a mám chyby. Veľa chýb. A som naivná, niekedy extrémne protivná a strašne tvrdohlavá.
Nepotrebujem reči do vetra, chcem slová muža, ktorému budem môcť veriť a na koho sa budem môcť spoľahnúť aj v tých zlých časoch. Pretože aj tie nastanú. Vždy nastanú, aj keď si akokoľvek budeme myslieť, že nie.
unsplash.com
Áno, môžeš buchnúť dverami a odísť, ale nikdy ma nenechávaj príliš dlho samu. Pretože ak budem dlho sama, zvyknem si na ten pocit samoty. A raz, po všetkých tých hádkach sa rozhodnem, že chcem odísť. Nie hneď, možno si to budem pomaličky po maličkých krôčikoch plánovať, pretože na to chcem pripraviť nie len seba, ale aj teba.
Napriek všetkému ti nechcem ublížiť, keďže mi na tebe bude vždy záležať…
Aj keď nie tak ako kedysi, pretože kedysi si bol na prvom mieste pre mňa ty. No tomu už tak niet. Veci sa zmenili a ja som si uvedomila, že si musím vážiť hlavne samu seba.
A to je ten dôvod, okrem milióna preplakaných nocí, prečo som si uvedomila, že musím spraviť najťažšie rozhodnutie svojho života a nechať ťa ísť. Nechať ťa ísť, aby som bola šťastná nielen ja, ale aj ty, len už nie spolu.
Coverphoto: Photo by Radu Florin on Unsplash
