Naháňať môžeš autobus, nie chlapa… Zapamätaj si: Ak musíš niekoho naháňať, prosiť, dokazovať mu, že si dosť dobrá a podobné veci, nie je to osoba, ktorá by mala byť v tvojom živote. A je jedno, že ty tú osobu vo svojom živote chceš. Áno, chceš je v tejto vete to dôležité slovo. Len ju chceš. Ako chceš aj plno iných vecí. To však neznamená, že ju miluješ… Nemiluješ. Len ju chceš, lebo ju akosi nemôžeš mať. A to je kliatba nás ľudí… Chcieť niečo, čo možno ani nechceme, len to nemôžeme mať, tak z toho náš mozog akosi zblbne…

Verte mi, vo svojom živote som sa už naháňala ako hlúpa za veľa vecami, ktoré som nemohla mať. No a niektoré z nich sa mi časom predsa len podarilo získať (jednou z nich bol aj chlap). No a potom, keď som ich dostala, akoby sa vypli instagramové filtre a tá vec (aj ten chlap) sa zrazu už neblyšťali tak, ako sa mi to javilo predtým… 

A je na to úplne jednoduché vysvetlenie…

Kým som tie veci, alebo tie osoby, len naháňala a nemala som ich, v hlave som si o nich vytvárala nereálne predstavy. Idealizovala som si ich. Predstavovala som si svoj život s nimi úplne inak, ako to bolo potom, v realite… No a realita bola teda diametrálne odlišná. Preto potom prišlo sklamanie.

Je to, ako keby ste držali diétu a vo vašej obľúbenej cukrárni práve prišli s totálnou novinkou, nejakým zákuskom, a reklama naň vám sľubuje chuť, akoby ste oblízali nebo… Chodíte okolo neho, kukáte sa naň, predstavujete si jeho lahodnú chuť… Začína vám z toho pomaly až hrabať… Myslíte naň, keď večer zaspávate, sníva sa vám o tom, ako ho konečne jete… Keď vidíte niekoho iného, ako si ho kupuje, ide vás poraziť… No a potom nadíde ten slávnostný deň vášho cheatday a vy sa celá splašená rozbehnete kúpiť si váš vysnívaný koláč.

Je to tu. Máte ho…

Najskôr vás prepadne totálna eufória a radosť. No proste čisté šťastie… Teda až do chvíle, kým sa nezahryznete a nezistíte, že tí blbci do neho dali hrozienka, ktoré z duše nenávidíte…

Koláč=chlap, hrozienka=jeho osobnosť a vlastnosti, na ktoré prídete až potom, keď ho teda konečne zbalíte a uvedomíte si, že toto teda určite nie je to, čo ste chceli…

A tak sa poučíte a pochopíte, že koláč treba najskôr ochutnať a až potom si z neho objednať domov celý kartón a nahovárať si, že vám chutí, keď ani neviete, ako chutí… Tak to proste nerobte. Nerobte si zálusk na koláč, o ktorom ani neviete, ako vlastne chutí…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ničíme lásku

Ale dosť už cukrárenských prirovnaní. 

Toto bol jeden z dôvodov, prečo by ste sa nikdy nemali blázniť za niekým, koho si len myslíte, že chcete… Vy totižto naozaj neviete, či ho chcete. A tak si to, prosím, nerobte. Ak sa vám niekto zapáči a nadobudnete pocit, že bez neho nemôžete žiť, no on vám to nejak neopätuje, dajte si studenú sprchu, opláchnite si tvár studenou vodou a zachovajte pokoj. Môžete bez neho žiť úplne v pohode… Veď ste bez neho žili aj doteraz, no nie? Tak v tom proste pokračujte. Čaká na vás niekto iný… Niekto, s kým to bude vyzerať úplne inak, a hlavne – nebude to koláč s hrozienkami…

A druhý dôvod?

Ten je prostý a ospravedlňujem sa za úprimnosť, no myslím, že je to najlepšie povedať na rovinu. Tak ako vás na tom nedosiahnuteľnom človeku priťahuje jeho nedostupnosť, tak bude jeho od vás odpudzovať vaša dostupnosť… Ak sa budete plašiť za niekým, kto vám povedal nie, alebo vám nepovedal ani áno, budete pôsobiť ako žena bez hrdosti a ceny. A tiež ako samozrejmosť. No a o tom, ako si my ľudia nevážime samozrejmé veci, sme tu už nejaký ten článok napísali.

A toto platí dokonca aj vo vzťahu.

Ak zo seba necháte urobiť samozrejmosť, môže sa stať, že si vás ten druhý prestane časom vážiť… Ak všetko odpustíte, ak budete všetko tolerovať, ak tam budete vždy, nech ten druhý urobí čokoľvek, začnete strácať v očiach toho druhého cenu. A čo je najhoršie, začnete ju strácať aj samy pred sebou. Tak to, prosím, nerobte! Nerobte zo seba samozrejmosť! Nie ste ňou…

A teda? Nikdy nikoho nenaháňajte. Ak sa vám zdá, že je to ten pravý (čo asi určite nie je, lebo toho pravého naháňať nebudete vôbec musieť), tak si povedzte, že ešte nie je váš čas… A že teda tým pravým možno raz pre vás bude, ale zatiaľ sa vaše cesty spojiť nemajú… A toto vám nehovorím len tak, zažila som to. V mojom živote je muž, s ktorým sa poznám 12 rokov a ten čas prišiel až nedávno… Takže, žiadne naháňačky a utápačky sa…

Jednoducho ho nechajte, nech si robí, čo uzná za vhodné, a ide si jeho cestou… Buď na vás ešte nedozrel, alebo o nejaký čas stretnete niekoho úplne iného a budete sa na minulosti už len smiať…

Buďte silné a trpezlivé… A majte svoju hrdosť. Naháňajte zážitky, krajší život, nové miesta, čokoľvek… Len, preboha, nikdy nenaháňajte ľudí a lásku!

S láskou Veronika

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre