Kedysi som bola za teba nesmierne vďačná. Lebo som ťa vnímala ako dobrého človeka, lenže čas ukázal, že až tak dobrý nie si. Čas ukázal, ako si sa hral na niekoho, a pritom si bol niekým iným. Čas ukázal, ako si sa so mnou zahrával. Čas ukázal, čo za človeka vlastne si.
Hnevám sa… Snáď na celý svet. Ako hrozne a škaredo si ma oklamal. Ako si to mohol? Dobrí ľudia neklamú, neklamú tých dobrých. Aký dôvod na klamstvá si mal? Aby si sa TY cítil lepšie?
Tlieskam ti. To z teba robí úžasne dobrého človeka. Je mi zle… Zo seba. Čo všetko som ti napísala, ako som sa ti „rozdala“ a ty si sa len smial a bavil. Považovala som ťa za niečo viac. Považovala som ťa aspoň za kamaráta. Ale zo slova kamarát máš akurát tak písmeno k a po ňom nasledujú iné písmená. Nie, nemyslím tie vulgárne, lebo tak sa vyjadrovať o tebe rozhodne nechcem, aj keď si mi ublížil.
Vytvorila som ti miesto v mojom svete, lebo som predpokladala, že by si doň rád patril. Toľko krásnych slov, čo som ti venovala. Toľko lásky som bola ochotná ti dať.
pinterest.com
Hnevám sa najviac na seba…
Lebo som ti tak hlúpo naletela. Kto by od teba čakal, že sa ku mne takto zachováš, ale zase čo som čakala ja? Že prídem do tvojho života, zrazu ma uvidíš inak, zrazu sa zaľúbiš, zrazu to budeme my?
Trošku naivné… Pri tebe som bola všetko a predovšetkým veľmi naivná. Uvedomujem si, že ti nestojím za nič, ani za pár minút. Inak by si si aspoň prečítal tieto články. Je jedno, kto ich píše – či ja, či niekto iný. Stále sú o tebe. Nezaujíma ťa to, lebo ťa nezaujímam ani ja.
Ak by tam bola aspoň štipka záujmu, tak by si si ten článok otvoril. Tvoja zvedavosť by ťa nakopla. A keby si si to prečítal, vieš, že tie slová sú len o tebe, našiel by si sa v nich, či by si aspoň tušil, že je to možno o tebe. Lenže teba to nezaujíma, ako všetko, čo je spojené so mnou a mojím životom. To z teba nerobí môjho kamaráta, to z teba robí kohokoľvek, nelíšiš sa od cudzieho. Ty sa vlastne snažíš asi aj byť nikým v mojom živote.
Ja som bola len tvojím dokazovaním a priestorom, ktorý pripomínal cvičisko…
„Hej, mám na to namotať babu, keď chcem, a asi takto nejako to ide super.“ Ale čo sa stane so mnou, to ťa nezaujímalo. Verila som, že si dobrý človek a keď už sa toto celé stalo, postavíš sa k tomu ako chlap. A nie zbaliť si všetky slová, všetky emócie, všetky zbytočnosti a odísť niekam, kde ťa nebudem hľadať. Lebo ja ťa teda nikde hľadať nebudem.
Koľko dní ticha som potrebovala.
Koľko nezáujmu som potrebovala.
Koľko článkov som si potrebovala prečítať.
Čo všetko som potrebovala, aby som si toto všetko uvedomila.
pinterest.com
Toľko strateného času, toľko myšlienok o tebe, pre teba, toľko prebdených nocí, toľko…
Dala som ti toho mnoho, ale najviac som ti dala času. Dúfala som a už dnes ani neviem v čo. Lebo od samého začiatku som vedela, že sa nezaľúbiš. Nie, že by som sa podceňovala. Len… Nie som tá, ktorú hľadáš či chceš. Od samého začiatku som vedela, že ty nechceš so mnou nič mať. Od samého začiatku som vedela, že sa so mnou len zahrávaš a zabíjaš nudu. A aj tak som dúfala.
Ale tak to v živote chodí. Pokiaľ nemáme vieru, nemáme nič. Rozhodne som neverila, že sa niečo stane, ale dúfala som, že možno. Lebo láske verím, vždy som v ňu verila a keď jej dá človek šancu… Človek predsa láske vždy musí dať šancu, o tom láska je. O šanci, o slove možno, o viere, o dúfaní… Láska je všetko a aj keď sú momenty, kedy to vyzerá beznádejne, láska tomu dá tú nádej, aspoň tak to vnímam ja. Kráčala som s láskou k tebe.
Tak nejako som ostala bez pravdy, bez lásky, bez teba…
Čas ukáže, kto je priateľ a kto je len dočasný pozorovateľ. Ty nie si ani jedno. Ty si len niekto, kto ide okolo. Zaujal ťa výklad, chvíľu pozeráš a potom si povieš, že toto ale nechceš a ideš ďalej.
Pri myšlienke na teba sa cítim tak prázdne. Keď si ťa predstavím a porovnám s láskou, ktorú mám v sebe, je iná. Samozrejme, že sa nedá byť úplne vyliečený, hlavne keď ste niekomu verili. A ja som ti verila, že ja teda nebudem tvoj obetný baránok.
Rozhodol si sa inak. Ostali mi skúsenosti a zlomené vnútro. Nie tak srdce, lebo to som ti nedala, len som ti chcela dať lásku, z ktorej si sa vysmial a hodil mi ju naspäť. Tak si ju odkladám pre niekoho, kto ju bude chcieť, kto na ňu čaká… A všetko bude v poriadku.
pinterest.com
Časom sa vyliečim…
Časom nebudem k tebe cítiť tento hnev, časom sa budem vedieť pozerať na teba ako na kamaráta, takého dočasného. Časom… Na všetko potrebujem čas. Aby som dokázala svoje emócie zjednotiť. Lebo nemôže mi na tebe záležať a zároveň pozorovať, ako sa ty vôbec nezaujímaš o mňa. Slová sa tak jednoducho píšu… Chcela by som to aj tak všetko urobiť. Aj keď ty to patrične robíš za mňa.
Tváriť sa, že neexistujem, to ti ide. Tváriť sa, že nie sme kamaráti, to ti ide tiež, a vlastne ani nie sme… Žiť si svoj život ako doposiaľ, to ti ide. Nikdy som doň ani nepatrila, to len ja som sa chcela vtlačiť niekam… Niekam, kam nepatrím a to sa predsa nerobí…
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Maksim Istomin on Unsplash
