Možno aj ty občas, keď nie práve teraz, sedíš na studenej dlážke v kúpeľni a zamýšľaš sa, čo ďalej… Zamýšľaš sa, či chceš ísť do vzťahu, či zostať sama, či mať 100 „priateľov“ alebo ti postačia aj dvaja skutoční… Rozmýšľaš, či dokážeš po všetkých zlých skúsenostiach veriť ľuďom, či dokážeš odpustiť tým, ktorí ťa sklamali…
Máš strach zo sklamania… Máš strach z odmietnutia… Máš strach zo vzťahu… Máš strach byť sama sebou… Máš strach z nových ľudí v tvojom živote… Máš strach…
STRACH. PRESNE TEN TI NEDOVOĽUJE ROBIŤ TO, ČO CÍTIŠ, ČO SI VO SVOJOM VNÚTRI TAJNE PRAJEŠ…
Chceš vedieť môj príbeh? Počas môjho života som zažila pár zaľúbení… Ale čo mi popravde dali do života tieto „lásky“?
Uzavrela som sa do seba, čoraz viac som plakávala, padla som na úplné psychické dno. Nevychádzala som z domu, len aby som nikoho nestretla, pretože som si myslela, že nie som dosť dobrá… A keď som už náhodou vyšla do ulíc, tak som presne vedela, koľko mal daný chodník „kachličiek“, prípadne cesta výtlkov.
A vieš prečo? Pretože som sa hanbila zodvihnúť bradu trochu vyššie a pozrieť ľuďom do tvárí… Začala som sa strániť novým kontaktom, mala som paniku, keď som sa mala s niekým stretnúť či zoznámiť. Toto nebola láska, ani zaľúbenie… Boli to len chybné myšlienky o tom, že by ma mali dotyčné osoby viac než rady.
Stratila si priateľov?
Na to ti poviem len jedno… Nestratila! Lebo ak by to boli priatelia, tak by ťa nikdy neopustili! A podľa mňa, ako aj podľa väčšiny ľudí, je vážne oveľa lepšie mať pár tých pravých (či už to budú piati, či len dvaja) ako desiatky až stovky falošných.
Bojíš sa vzťahu?
Je na tebe, či mi budeš veriť alebo nie… Toto je podľa mňa to najhoršie, čo sa môže stať po všetkých tých sklamaniach v ľuďoch. Oni zabudnú na to, že ťa zradili, ale ty? Ty si na tom najhoršie. Práve TY sa bojíš vzťahov, či už kamarátskych, či tých vážnejších… Bojíš sa lásky a odmietnutia, pretože tá, ktorú si ponúkala, nebola akceptovaná.
Prosím ťa, nemysli si, že nie si dosť dobrá. Že nedokážeš ľúbiť. Že nevieš prejaviť city alebo pochopiť ostatných… Vieš, kde nastala chyba? Určite nie v tebe! Nastala v osobe, ktorá pohŕdala tvojimi citmi a tvojou láskou. V osobe, ktorá dopustila to, ako sa práve cítiš.
Ale ver mi, že raz príde niekto, kto sa do teba zamiluje na prvý pohľad. Niekto, kto ťa bude ľúbiť aj so všetkými chybami, ktoré máš (veď predsa nikto nie je dokonalý) a bude na teba pyšný. Príde osoba, ktorá ti pomôže prekonať všetko zlé, čo si doteraz zažila. Osoba, ktorá ti podá pomocnú ruku, podrží ťa a hrdo ťa predstaví rodine či kamarátom. Príde a už nikdy neodíde.
Si krásna, štíhla, príťažlivá, múdra, bohatá, silná žena. A maj sa rada, pretože si VÝNIMOČNÁ!
Máš otázku, že kedy príde tá osoba, ktorá ťa bude nadovšetko milovať?
Možno už dnes stretneš niekoho, kto ti padne do oka. Možno to bude o mesiac a možno o rok. Všetko bude presne vtedy, keď na to budeš dostatočne pripravená. Príde to v čase, keď všetkému necháš voľný priebeh. V čase, kedy nebudeš tlačiť na pílu…Tá pravá láska sa dostaví práve vtedy, keď to všetko prestaneš riešiť… A aj ty nájdeš svoju chýbajúcu polovičku.
Ver mi! Jedného dňa som si povedala, že už nejdem riešiť vzťahy, nebudem dávať šance niekomu, kto o to nestojí…
„Veď načo..!?“ povedala som si, „nie som sklamaná už dosť?“
„Bude to tak lepšie, keď to nebudeš rozoberať,“ upokojila ma kamarátka. „Príde to samo!“
Mala pravdu. Vtedy sa všetko pomaly začalo meniť. Mala som úplne iné myšlienky ohľadom života, bola som šťastnejšia… Až jedného dňa mi osud priviedol do života jednu osobu, ktorá pre mňa veľa znamená. Stále nechápem, ako je to možné. Či to bola len veľká náhoda alebo je to vážne ten osud? Existuje vôbec niečo také?
Sama neviem na túto otázku odpovedať, myslím, že ani nechcem vedieť odpoveď…
Spočiatku som sa (možno aj ako ty práve teraz) neskutočne bála. Bála som sa tejto osobe o sebe niečo povedať, bála som sa začať niečo cítiť. Mala som strach zaľúbiť sa, prejaviť city, pustiť si osobu do môjho súkromného priestoru, ktorý som si vybudovala roky dozadu po všetkých sklamaniach.
Áno, čím viac takých situácií bolo, tým väčšia bola moja bublina, v ktorej som nikoho nechcela mať. Až prišiel niekto, kto sa dostal ku mne a ja som sama nevedela, čo mám robiť. Popravde, chcela som mať niekoho pri sebe, ale tiež som nechcela mať s nikým nič. Bili sa vo mne dva pocity – bola som zúfalá. Najviac ma mrzelo, že som deň čo deň, viac a viac, sklamala tú danú osobu.
Strácala som ho, bolelo to… Avšak jedného dňa som mu veľa vecí vysvetlila. Priznala som sa a myslím, že to pochopil. Nebola chyba v ňom. Chyba bola jedine v tom, že ja som sa bála. Nedokázala som si predstaviť, že by ma mohol mať niekto rád.
Nevedela som si predstaviť, že by som sa s niekým čo i len držala za ruku. Bála som sa, že sa znovu sklamem, prípadne sklamem osobu, ktorá bude chcieť byť so mnou. Mala som strach kvôli osobám, ktoré mi dali pocítiť, že nie som dosť dobrá…
Avšak on to nevzdal, je tu a ja som deň čo deň šťastnejšia…
♡ A tak mi ver! Všetko má svoj čas a všetko príde práve vtedy, keď to budeš najmenej čakať! ♡
Autor: Saška
Coverphoto: Photo by Thought Catalog on Unsplash