Kto miluje, ten chce darovať seba samého. Vždy som túžila po tom spoznať niekoho. Nielen tak niekoho, ale niekoho, kto bude pre mňa špeciálnym. Niekto, komu budem môcť povedať o všetkých svojich radostiach i strastiach. Niekoho, komu sa naplno oddám a naopak i on mne. Niekoho, z koho budem doslova i do písmena paf. Niekoho, koho zaplavím láskou, citmi i pocitmi. Napokon… Nemusela som ani čakať, pretože sa sčista-jasna niekto taký i objavil.
Spontánne, nespútané, tak silné, až som tomu sama nedokázala uveriť. Nestačili ani štípance, mala som pocit, akoby som bola v tom najkrajšom sne.
pinterest.com
Počas noci som sa zvykla viackrát budiť…
Pozorovala som ťa spiaceho vedľa seba, hoc bola izba spolu s nami zahalená do tmy. Bažila som po tom dotýkať sa ťa, i keď som vedela, že ťa tým vytrhnem zo snov. Napriek tomu, že si bol tak blízko mňa, akoby si bol na míle ďaleko.
Na jednej strane som bola šťastná a v bezpečí, no naopak – tak veľmi ustráchaná. Čo ak tieto momenty nebudú večné? Čo ak sa jedného dňa pominieme a spolu s nami aj naša láska? Nebojím sa zabudnutia, lebo nás je nespočetné množstvo. Bojím sa len toho, že jedného dňa nebudeme MY.
Znie to ako klišé…
Veď som sa zamilovala do tvojho pohľadu. Stačil jeden jediný.Jedna jediná sekunda, keď si sa na mňa pozrel. Dostal si sa priam do mojej duše, do môjho srdca, do každého zákutia mňa samej.
Roj motýľov, ktorý splašene lietal v mojom bruchu potom, čo si ma objal. Keď som v tvojej náruči zabudla na všetko, čo bolo navôkol. Tak silné, no pritom tak krehké. Tak veľmi som sa bála. Strach, ktorý mi priam až v žilách koloval, ma tlačil naspäť do úzadia. Čoho som sa tak bála? Čo mi až spávať nedovolilo?
Keď ľúbime, bojíme sa láske naplno poddať…
Čo ak? Kopa nástrah. Kopa preplakaných nocí plných dúfania. A ja som sa aj napriek strachu a nejasnej budúcnosti do teba zaľúbila. Tak spontánne, no tak silno. Lebo strach z toho, že ťa nebudem mať po svojom boku, bol oveľa silnejší ako strach z toho, že by to jedného dňa nevyšlo.
Každý jeden deň, keď sme spolu, tak si uletíme. Neriešime absolútne čo, kde, ako a prečo. Sústreďujeme sa len na nás dvoch. Pozeráme si do očí a všetko naokolo sa hneď zastaví. V tom momente som totálne unesená. Totálne fascinovaná.
pinterest.com
Ako je možné cítiť niečo takéto?
Keby sa dal vtedy čas zastaviť, tak by som ho zastavila na dobu neurčitú. Možno na pár dní, možno na pár týždňov či mesiacov, ale verím tomu, že ten čas s tebou by som zastavila aj na niekoľko rokov. Lebo nič viac si momentálne neželám, len to, aby sme boli spolu na neobmedzený čas. Všetko s tebou má odrazu význam.
A kým sú naše dni nejasné… A kým ideme ruka v ruke, ja ťa budem neustále ľúbiť. Budem sa na teba pozerať ako v prvý deň nášho stretnutia. Budem sa s tebou rozprávať s rešpektom a tak trošku i s obavami, čo ak si v názoroch nesadneme.
Naďalej ťa budem v noci sledovať, ako v našu prvú spoločnú noc. Budem sa ťa dotýkať opatrne a s láskou. A v neposlednom rade sa budem naďalej unášať, keď budú tvoje pery na tých mojich.Ako v prvý deň, keď sme sa nesmelo pobozkali. A toto boli, sú i vždy budú tie najcennejšie chvíle s tebou.
Autor: @patty.dvo
Coverphoto: Photo by John Schnobrich on Unsplash
