Obľúbila som si ľudí, ktorí dokážu za svoj život prevziať plnú zodpovednosť. Takých, čo nehádžu vinu na druhých, a ak ich náhodou niečo predsa len zabolí, vedia sa z tejto skúsenosti poučiť. Pretože naozaj nezáleží na tom, koho stretneme. Ale ako sa s tým, že sme stretli, vysporiadame, a koľko mu dovolíme.
Viem, že sa to číta neľahko, ale zároveň som si istá, že veľa ľudí potrebuje počuť pravdu, hoci je možno príliš tvrdá…

Práve preto sa snažím obklopovať ľuďmi, ktorí vedia, že ich život je naozaj ich a nie sú len pasívnym pozorovateľom. Lebo viete… Vždy môžeme byť obeťou toho, čo sa nám prihodí. Vôbec nie je ťažké sa do tejto pozície dostať a aj ja som v nej kedysi bola. No ak by sa nič nezmenilo, plakala, zúrila a lamentovala by som doteraz, pričom som sa nepohla z miesta, kde som predtým stála.

No ja som sa rozhodla pre zmenu. Rozhodla som sa byť ženou, ktorá si z každej skúsenosti vezme ponaučenie a neuzamkne si v sebe len hnev a žiaľ. Keď som naposledy natrafila na citáty od Jaya Shettyho, vedela som, že dnešný víkendový výber citátov bude patriť práve jemu. Jeho slová totiž jasne a zrozumiteľne popisujú to, čo mne v hlave leží už dávno.

Mnoho žien si myslí, že ak sa stanú dokonalými, budú milované. Nenávidia sa za to, aké majú vlasy, na svojom tele by zmenili tisíce detailov, ktorým prisudzujú až veľký dôraz. No v skutočnosti takto pravú lásku nikdy nenájdu. Láska totiž nečaká na to, kým sa zmeníme a zdokonalíme. Čaká na moment, kedy prijmeme samých seba takých, akí sme. V opačnom prípade budeme tomu druhému ukazovať niečo, čo nie je skutočné. A takýto vzťah založený na túžbe stať sa niekým iným, nikdy dlho nevydrží.

Tí, ktorí dnes lásku odmietajú a boja sa vpustiť ju do svojho života, kedysi išli sami proti sebe. Chceli byť milovaní za každú cenu niekým, s kým to jednoducho nebolo možné. A tak sa popálili na ohni, ktorý si založili oni sami.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Citáty o prioritách, ktoré by sme si (nielen) v láske mali všetci nastaviť

Keď sa ma niekto spýta, ako má nájsť toho pravého alebo tú pravú, odpovedám len jedno… Nauč sa žiť tak, aby ti nik nechýbal. Zamiluj sa do toho, kým si, kde si a čo všetko dokážeš. A potom… Potom budeš prekvapený, čo sa udeje.

Ľudia strácajú najviac času tým, že neustále myslia na človeka, na ktorého nemali myslieť ani predtým, kým sa stal ich minulosťou.

Ak sa dvaja ľudia hádajú, neznamená to, že konfrontujú jeden druhého. V skutočnosti v tej chvíli stoja pred svojimi vlastnými problémami a dúfajú, že všetok strach, zlosť a hnev na seba samých dostanú von krikom.

Prečo láska niekedy bolí? Pretože ju mnohokrát hľadáme tam, kde nie je. No kým na to prídeme, absolvujeme cestu, po ktorej sme nikdy kráčať nemali, no boli sme poháňaní vlastnou tvrdohlavosťou.

Buď si istá sama sebou. Priznaj si svoje chyby, akceptuj ich a nájdi svoju výnimočnosť. Len vtedy do svojho života nebudeš vpúšťať ľudí, ktorí ťa zavalia pochybnosťami.

Prosím, nikdy nehľadaj šťastie na miestach, kde si ho už raz stratila…

Skôr ako začneš počúvať jeho slová, pozri sa na jeho skutky. A potom uvidíš, či má cenu venovať pozornosť tomu, čo ti hovorí.

Nedovoľ, aby sa niekto v tvojich očiach stal jediným na celom svete, zatiaľ čo ty si pre neho len jednou z davu.

Dávaj ľuďom vždy to, čo oni dávajú tebe. Nedokazuj, nečakaj, nepros, prenechaj životu voľnosť… Len vtedy si môžeš byť istá, že ti žiadny muž nevezme to, čo je iba tvoje.

Ak sa nenaučíš byť sama so sebou, navždy sa budeš cítiť osamelo aj v blízkosti iných ľudí.

Facebook komentáre