Rozchod je šialená vec. Jeden deň máš ešte všetko. Istotu, niekoho po svojom boku. Budujete si spoločnú budúcnosť, máte spoločné sny a potom zrazu bum… a všetko je preč. Jediné, čo zostane, si ty, ale niekedy ti potrvá veľmi dlho, kým samu seba vôbec nájdeš. A niekedy to chce veľa času…

Uvedomiť si, že jediné, čo ti z tvojho života zostalo, je kopec fotiek v mobile… a aj tie by už mali byť dávno vymazané. Všetko, čomu si verila, je zrazu preč, a ty nemáš v podstate nič. Ten život, ktorý si tak veľmi milovala a ktorý si si tak dlho budovala, sa ti zosypal ako domček z karát. Byt, z ktorého si si spravila domov, sa ti zdá cudzí. Človek, v ktorom si mala najväčšiu oporu, je zrazu preč.

Zostala si len ty, ale nejakým čudným spôsobom si nevieš nájsť cestu ani k sebe.

pinterest.com

Stojíš na mieste a sleduješ svoj život, akoby to bol život niekoho iného. Ničomu nerozumieš. Tvoja myseľ a tvoje srdce potrebujú čas, kým to všetko spracujú. Všetko sa to stalo tak rýchlo, že to nestíhaš prijímať. Nestíhaš si uvedomovať, že je to vlastne tvoj život, ktorý sleduješ.

Je to v poriadku. Pokojne si ľahni na podlahu. Nechaj všetky časti svojho ja, aby sa rozbili na márne kúsky. Je normálne, že to nedokážeš hneď spracovať. Je normálne, že si ani len nedokážeš predstaviť to, čo bude ďalej.

Človek je tvor, ktorý vo svojom živote potrebuje istoty, a ty si v sekunde prišla o všetko, o čom si si myslela, že bude tvoje navždy.

Je v poriadku, že máš pocit, že ti niekto ukradol celý život a zostala len prázdna strana a ty musíš začať odznova. Je v poriadku aj to, že máš pocit, že to nedáš. Že už nemáš silu budovať zase všetko od začiatku. Práve vtedy, keď máš pocit, že si na úplnom dne, sa spravidla prepadneš ešte hlbšie… a práve z toho hlbokého dna sa potom odrazíš, lebo nebudeš mať inú možnosť.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Z lásky sa stala hra...

Nájsť cestu k sebe bude náročný proces.

pinterest.com

Viem to, lebo som to zažila tiež. Ako som občas nemala ani len predstavu, kto vlastne som, a už vôbec som netušila, čo vlastne chcem. Dostávala som túto otázku často… „A čo teraz chceš robiť so životom?“

Jediné, čo som v tej chvíli naozaj chcela, bolo vytratiť sa niekam do neznáma, kde mi dajú všetci svätý pokoj a ja si budem môcť „užiť“ svoj smútok naplno. Mala som pocit, že mám právo byť stratená a smutná. Že mám právo sa opúšťať, ako dlho len chcem, lebo ja som stratila niečo, o čom oni nemali ani len predstavu.

Ak prežívaš to isté, zavri sa do svojho bytu aj na týždeň. Kúp si zásoby Nutely aj na mesiac a dopraj si čas. Poskladaj samu seba odznova. Začni úplne od nuly. Nájdi cestu do svojej duše… tam, kde momentálne možno nenájdeš nič, lebo nie si schopná citu.

Ono to všetko prejde…

Postav si okolo seba steny na obranu, ak to potrebuješ. Vybuduj si nový život a snívaj nové sny. Pokojne také, o ktorých si predtým ani nerozmýšľala.

Nepočúvaj ľudí, keď ti budú hovoriť, že to nie si ty… ako by si aj mohla byť? Ako by si mohla byť po tom všetkom stále tým istým človekom?

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre