Každý z nás sa občas zastaví a premýšľa o svojich priateľoch. Možno ich máš plný tucet, možno iba jedného. Myslím si, že v priateľstve platí, že menej je niekedy viac, že jeden skutočný priateľ je viac ako stovka falošných. Ani pojem „najlepší priateľ“ sa nedá presne definovať. Pre každého z nás je to iný človek.
Je to ten, na koho sa môžeme vždy spoľahnúť, alebo ten, kto je stále pri nás.
U každého z nás príde v živote zlom, kedy si pretriedime ľudí okolo seba, pretože sme unavení z toľkého sklamania. Keď už si aj myslíš, že áno, toto je môj najlepší priateľ, nemusí to byť pravda. Môžeš sa potknúť a opäť spadnúť.
Čím častejšie budeš padať, tým viac ťa to bude bolieť.
Myslím, že každý by si mal položiť otázku: „Ako často mením okruh ľudí
okolo seba?“ Ak je odpoveďou, že mám okolo seba stále tých istých ľudí, v tom prípade môžeš zavrieť tento článok. V tom druhom prípade by sme sa mali zamyslieť, či sú to skutoční priatelia…
pinterest.com
Môžeš sa na nich vo všetkom spoľahnúť?
Môžeš im všetko povedať bez toho, aby si sa bál, že to povedia niekomu inému?
Môžeš povedať, že by sa ti nikdy neotočili chrbtom?
Problémom však je, že mnohokrát si ani my sami nevážime našich priateľov. Berieme ich ako samozrejmosť, ako niekoho, kto tu bude s nami vždy. Pravdou je, že aj o priateľstvo sa musíme starať. Nie vždy hovoriť len o sebe, ale hlavne počúvať. Veď predsa, čím sa človek najlepšie učí? Počúvaním!
Nie každý má to šťastie, že má pri sebe aspoň jedného skutočného priateľa…
Aj u mňa to tak dlho bolo. Bola som zahrnutá množstvom priateľov, ale ani jeden z nich nebol ten skutočný. Nasledovalo veľa preplakaných chvíľ či nocí, kedy som uvažovala, kde sa stala chyba.
Svojich priateľov by sme si mali vyberať dôkladne. Vtedy som hľadala. Hľadala som niekoho, kto by mohol byť mojím najlepším priateľom. Náhlila som sa za ním, ale mala som pocit, akoby všetci predo mnou utekali.
Jedného dňa som si povedala DOSŤ! Prestala som sa naháňať za nesprávnymi ľuďmi (o ktorých som si vtedy myslela, že práve oni sú tými, ktorých hľadám) a jednoducho som sa s tým zmierila, vzdala som sa. Zmierila som sa s tým, že mi asi nie je súdené mať pri sebe aspoň jedného
priateľa.
Občas, vo chvíľach samoty, mi prišlo smutno, ale teraz si uvedomujem, že to bolo v poriadku.
pinterest.com
Všetko, čo som potrebovala, bolo zmieriť sa s tým. Možno si teraz mnohí povedia, že nemám pravdu, ale skúste ma nechať dopovedať svoj príbeh…
Jedného dňa, netrvalo to dlho, keď som sa konečne prestala náhliť za priateľstvom, pristúpila ku mne bližšie osoba, ktorú som dobre poznala. Ani vo sne by mi vtedy nenapadlo, že práve tá osoba bude mojím najlepším priateľom… doteraz!
Stále pri mne stojí a niekedy sa aj ja sama čudujem, ako to môže so mnou vydržať. Pohladí ma po vlasoch, keď je toho na mňa priveľa, alebo ma vrúcne objíme. Je tu pre mňa a ja pre ňu.
Preto si myslím, že do života nám vstúpia správne veci/osoby, až keď sa za nimi prestaneme ponáhľať. Veď predsa život vie, čo robí a prečo to robí. Všetko je pre nás lekcia, z ktorej keď sa zamyslíme, si máme niečo odniesť. A je to len a len na nás…
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Priscilla Du Preez on Unsplash
