Rozchody sú jedna z najťažších vecí, aké nás v živote vôbec môžu stretnúť. No pravdou je, že my sami si ich robíme ešte ťažšími… A je úplne jedno, či ste vzťah ukončili vy alebo ste tou osobou, ktorá „dostala košom“.
Mám za sebou obidva scenáre a naozaj neviem povedať, ktorý z nich je horší – ťažší.
No sú tri veci, ktoré by sme robiť nemali, a nezáleží na tom, či sme slovo rozchod počuli z úst toho druhého alebo sme ho vyslovili my. Nechcem sa tu hrať na najmúdrejšiu a určite ňou ani nie som. Píšem vám len z vlastnej skúsenosti, pretože odstupom času vidím (v niektorých prípadoch dokonca s odstupom niekoľkých rokov), ako som si naubližovala aj ja sama…
1. Nesnažte sa vzťah okamžite po rozchode zliepať opäť dokopy
Vzťah sa pre niečo rozpadol. Pre niečo sa skončil. Ak by to bola maličkosť, tak by ste sa kvôli nej maximálne pohádali a bolo by opäť dobre. Lenže vy ste sa rozišli, takže to asi až taká maličkosť nebola…
A tá vec, ktorá vás rozdelila, hneď nezmizne… Maximum, čo môžete urobiť a je to za mňa to najsprávnejšie riešenie, samozrejme len v prípade, že sú obidve strany dosť zrelé na to, aby to zvládli, je porozprávať sa o tom. O tom, čo vás rozdelilo. Otvorene a bez hnevu. No a potom? Potom dať tomu čas. Čas, aby opadla najväčšia bolesť, pocit krivdy, zúfalstvo, hnev a všetko, čo sa s rozchodmi spája…
Potom totiž veci uvidíte trošku inak. Jasnejšie. Bez silných emócií, ktoré dokážu veľmi zmiasť. Zamyslíte sa aj nad uhlom pohľadu vášho ex. Zvážite si oveľa jasnejšie, či ten vzťah vôbec má zmysel v sebe nejakým spôsobom živiť aj do budúcna.
Ak máte pocit, že takýto krok nezvládnete, skúste si prečítať našu knihu Rozchod. No odporúčam vám ho všetkými desiatimi, lebo úprimne? Riešiť veci s horúcou hlavou a boľavým srdcom nemá zmysel. Pokazíte ich ešte viac…
2. Nestalkujte. Nesledujte vášho/vašu ex a každý jeho či jej krok
Prirovnala by som to k sebapoškodzovaniu. Vždy, keď budete mať chuť niečo takéto urobiť, postavte sa pred stenu, vyzujte si topánku a kopnite do nej bosou nohou prstami nasmerovanými rovno na ňu… Voilá, máte ten istý efekt.
NEROBTE TO! Zakážte si to. Ja viem, že zvedavosť je silnejšia ako čokoľvek iné, ale premôžte sa. Prechádzam si tým práve teraz, už niekoľkýkrát v živote. A zatiaľ sa držím. Robím to pre dobro nás oboch.
Je totiž normálne, že nám ten človek chýba a našou úlohou je prečkať toto obdobie. Vydržať to. Pretože stalkovanie vedie buď k vašej úplne zbytočnej depresii, alebo dokonca k iným scenárom, ktoré vaše obdobie hojenia sa buď len predĺžia, alebo ho veľmi sťažia.
Ľudia po rozchodoch majú totiž úplne šialenú potrebu ukázať svojim bývalým, ako sa majú dobre bez nich… Na sociálnych sieťach spustia šarádu šťastného života (aj keď v skutočnosti to tak vôbec nie je), a vy sa budete pozerať na divadlo, ktoré vás zlomí… Pričom to ani nie je realita. Skúste si to uvedomiť.
3. Neverte vašim spomienkam…
Mozog robí jednu vec. Aby sme vôbec ako ľudstvo prežili a dokázali sa pomaly spamätať z hocičoho, časom z našej hlavy vytesňuje všetko zlé, čo sa stalo. A vyťahuje len to pekné. Časom to dokonca ešte prikrášli…
A tak sa stane, že keď vám ex príde na rozum, vidíte len to pekné „o čo ste prišli“. To zlé akoby sa vyparilo. Lenže ono sa to nevyparilo… Je to stále tam.
Napríklad ja. Keď na mňa príde ťažká chvíľka a môj mozog ma chce zobrať na prechádzku ružovou minulosťou, úmyselne si vybavím aj to zlé a taktiež dôvody, prečo je dobre, že sa daný vzťah skončil. Netvrdím, že to robí zázraky a vy budete vyliečení lusknutím prsta. No pomáha to. Pomáha to prečkať to najťažšie obdobie… Kým nám ten človek neprestane tak chýbať a kým… Kým z nás trochu nevyprchajú emócie, ktoré nám realitu skresľujú a my ju uvidíme takú, aká naozaj bola…
Coverphoto: pixabay.com