Každý z nás nosí v sebe aspoň trochu závisti. Pozeráme sa na druhých a porovnávame sa s nimi, pričom na seba potom nazeráme poriadne kritickým okom. Ak závidíme a mieru závisti si dokážeme ustriehnuť, je to v poriadku. Vďaka nej tak pocítime, že nemáme niečo, čo by sme chceli, a to nás prinúti na sebe pracovať. Posunieme sa o niečo ďalej, aby sme získali to, po čom túžime.
Ale teraz by som chcela hovoriť o trochu inej závisti. Takej, ktorej výsledkom je nesmierne obrovský vnútorný hnev, ktorý dokáže zájsť až za hranice zdravého rozumu. Zášť, ktorá je schopná ubližovať iným za každú cenu, aj napriek dôsledkom. A to všetko len preto, že si niekto užíva to, čo chceme my. Mám za sebou dlhé obdobie, počas ktorého som musela čeliť neprajnosti a atakom. A prečo? Pretože závisť. Pretože niekto chcel niekoho, kto si zvolil, že bude so mnou.
Dopraj a bude ti dopriate…
Prosím, nerozbíjaj vzťah len preto, že by si tú osobu chcela ty. Vieš, títo dvaja ľudia sú spolu z úplne prozaického dôvodu – pretože spolu chcú byť. Nie je to o tom, že by bol niekto horší či lepší… Jednoducho láska vznikla tam, kde vznikla, a ty s tým neurobíš nič. Každý deň, kedy sa nám pripomenieš, je len znak toho, že si sa s tým ešte nevyrovnala. A prepáč, nechcem ťa uraziť, ale takéto dni poskytujú každému výpoveď o tebe, nie o nás…
Mnohokrát som sa nad tebou zamýšľala a snažila sa pochopiť ťa. Pochopiť všetko to, čo robíš bez toho, aby som ťa hneď odsúdila a prišila ti nálepku s nepekným vulgarizmom. Rozumiem tomu, že si sa zamilovala do človeka, ktorý nie je schopný a ani ochotný opätovať tvoje city, ale to ti ešte nedáva právo vystupovať tak, ako vystupuješ.
Najväčšie zlo páchajú tí, ktorí nedostali to, čo chceli…
A ty si toho dôkazom. Tak prestaň konať impulzívne a pozri sa na celú vec aspoň trochu racionálne. Ak by nastal medzi mnou a ním naozaj koniec, ktorý si ty tak želáš, po tomto všetkom, čo si vyviedla, by sa k tebe aj tak nevrátil. Na zrútenej žene, ktorá koná bláznivo a zachádza za hranice zdravého rozumu, nie je skutočne nič príťažlivé. Práve naopak, skôr odpudzujúce, priam až smiešne.
Neviem, ako by som ti poradila, aby si aj ty našla vnútorný pokoj, ktorý evidentne tak veľmi potrebuješ. Pretože ako si tak sumarizujem uplynulé mesiace, ty vlastne nepotrebuješ blízku osobu, ktorá by stála vedľa teba. Zúfalo kričíš práve po tom, aby si našla pokoj vo svojom vnútri. A ten ti, žiaľ, nedá nik. Musíš si ho tam vytvoriť sama.
Zmier sa s tým a choď ďalej…
Prijmi to, že nie si s niekým, koho vlastne ani nepoznáš, a snaž sa žiť tak, aby si sa neskôr, keď ti dôjde to, čo si urobila, nemusela hanbiť. Vieš, ty ho vôbec nemiluješ. Narýchlo si sa pripútala k niekomu, kto sa popri tebe sem-tam mihol, a v hlave si si vyskladala rozprávku. Sklamanie totiž prichádza práve vtedy… Keď popustíš uzdu svojej fantázie, prijmeš to ako realitu a len čo nezažívaš to, čo si si vysnívala, začneš vyvádzať…
Možno raz, keď pochopíš rozdiel medzi láskou a šialenou zamilovanosťou, budeš šťastná aj ty. Pretože ja už som. Aj napriek tomu, že sa mi ty pletieš do života. No vďaka tomu si náš vzťah o niečo viac scelila, hoci tvoj zámer bol úplne opačný. Prestaň páchať zlo, prestaň klamať ostatných a predovšetkým sama seba. Inak skutočne skončíš sama, pretože ako som sa nedávno dozvedela, každý od teba iba uteká. Tak sa, prosím, trochu nad sebou zamysli, pretože za niektoré problémy nemôžu vždy len iní. Treba v prvom rade začať od seba.
Autor: Tá „druhá“
Coverphoto: Photo by Alexandre Croussette on Unsplash