Milovala som… Už sa to dnes nebojím priznať ani sama pred sebou. Nemám dôvod skrývať to, čo bolo, hoci mám za sebou mesiace, počas ktorých som túto myšlienku negovala. Myšlienku na teba, na toho muža, ktorý práve prešiel pred mojím autom netušiac, kto sa skrýva za volantom vozidla, čo mu tak dobrosrdečne dalo prednosť na priechode. Rovnako ako som ja netušila, kto sa o chvíľu rezkým krokom prejde pred mojou kapotou…
Spoznala som ťa, až keď si bol v bezprostrednej blízkosti tesne predo mnou. Vtedy, keď som vo tvojej tvári identifikovala muža, do ktorého som bola kedysi tak zbláznená. Milovala som ťa. Ach, ako veľmi… Milovala som ťa láskou, ktorá mala jeden výrazný nežiaduci účinok a smerovala nenávisť k mne samej.
Nevracalo sa mi to, čo som ti dávala. Všetko sa obrátilo proti mne a namiesto toho, aby som v tejto láske nachádzala oporu, stávala sa z nej zbraň. Zbraň, ktorú som s dobrým úmyslom držala v rukách namierenú proti vlastnému srdcu, netušiac o tom, aká hrozba sa v nej skrýva. A to sa pre mňa postupne stávalo výstražným znamením. Áno, spočiatku som ho prehliadala… Ale neskôr som pochopila, že si mám povedať dosť a prestať sa snažiť. Bolo to znamenie, že ak sa s touto láskou nevysporiadam, zničí ma.
Bola som zaskočená, že ma pohľad na teba teraz nebolel…
Čo by som urobila, ak by sa podobná situácia stala pred rokom? Pred polrokom či pred niekoľkými mesiacmi? Asi by som len ťažko nachádzala slová, súvislé myšlienky a plynulý dych. Cítila by som sa, akoby ma niekto oblial vedrom studenej vody, celé telo by mi stŕplo a nebola by som schopná akejkoľvek reakcie, až kým by som nad tou panikou ako-tak neprevzala kontrolu.
Dnes sa to nekoná. Dnes cítim len zvláštny pokoj na duši a nekonečnú úľavu. Dnes ma prekvapilo len jedno – že si ma už nedokázal prekvapiť, priviesť do stavu, kedy prestávam spoznávať samu seba. S úsmevom na perách som odbočila zo svojej cesty a zastala som, aby ma nič nerozptyľovalo pri tom, ako precítim tento okamih.
Bol si víchricou v mojom živote…
A láska k tebe bola silnejšia než môj pud sebazáchovy. Dnes ma pohľad na teba nepáli, nemám pocit, že sa osud postavil proti mne a udialo sa mi čosi, čo sa stať nemalo. Malo… Malo sa to stať. My dvaja sme k sebe nepatrili, a tak si mi musel toľkokrát ublížiť, aby som to konečne pochopila.
Napriek tomu som vďačná za túto „lásku“. Spomínam na ňu rada, je pre mňa pripomienkou toho, že viac nikomu nemôžem dovoliť, aby mi vzal seba. Naučil si ma toho veľa – milovať druhých tak, aby to na mne nenapáchalo žiadne následky. A za to budem tomu mužovi, ktorého som pred malou chvíľou stretla, navždy vďačná…
Viem, že si mi neubližoval vedome a že milovať vieš…
Len sme práve neboli pripravení na lásku. Ja na tú tvoju a ty na tú moju. Preto viac na teba nechcem spomínať ako na niekoho zlého. Je to tak dávno, čo sme naposledy stáli voči sebe tvárou v tvár, no napriek tomu sa mi zdá, že ma odvtedy delí len okamih. Krátky alebo dlhý? Neviem… Je to však okamih, počas ktorého som sa dokázala posunúť ďalej. Ďalej od teba a bližšie späť ku mne.
A tak tu len sedím, uvedomujúc si, že som pre teba opäť vzišla z vlastnej cesty. No tentokrát ma to už nebolí. Sedím v tichu a objavujem svoju silu. Pretože život ma naučil, že mojou najväčšou silou je schopnosť zabudnúť. Zabudnúť na to, ako nám ublížili druhí a ako sme si kvôli nim ubližovali my sami.
Zabudnúť totiž neznamená vymazať si všetko zo svojej mysle…
Zabudnúť znamená nepoddať sa tomu, čo sme prežili. Neprestať veriť v lásku. Nevidieť za každým „mám ťa rád“ faloš a hru. Nezostať chladnou, i keď by to bolo to najjednoduchšie, čo práve môžeme urobiť. Zabudnúť znamená ísť ďalej a veriť v samu seba. V to, že nech sa mi ktokoľvek s akýmkoľvek úmyslom pripletie do cesty, budem dostatočne silná, aby som mu povedala nie.
Najväčšou silou ženy je schopnosť zabudnúť. Zabudnúť na tých, ktorí ju nemilovali tak, ako ona milovala ich. Zabudnúť na ten pocit bezmocnosti, keď sa nevedela odpútať od lásky, ktorá ju ničila. Najväčšou silou ženy je na toto všetko zabudnúť, viac sa za tým neotáčať a naďalej byť otvorenou novým vzťahom.
Coverphoto: Photo by Devon Divine on Unsplash