Niekedy premýšľam nad tým, čo sa skrýva za úsmevmi druhých ľudí. Presne tých, o ktorých viem tak málo, no stretávam ich každý deň. Premýšľam, či aj oni majú starosti a či si niekedy povedali, že už nevládzu, no naďalej sa usmievajú. Pretože práve za usmiatou tvárou sa skrýva najviac bolesti. Viem to. Aj ja sa totiž často usmievam, a najmä vtedy, keď dobrá nálada v mojej duši nepanuje.
Myslím si, že práve tí, ktorí boli v minulosti najviac zlomení, sa dnes usmievajú najčastejšie. Časom sa totiž naučili vstrebávať svoje emócie potichu, s nikým sa o tom nerozprávať, a tak chcú radšej svojím úsmevom každého ubezpečiť, že sú v poriadku. Nik sa ich na nič nepýta a oni vedia, že tak je to správne.
unsplash.com
Ako plynuli roky, uistili sa len v tom, že nie každý by im rozumel. Bolesť, akou si prešli oni, totiž zažije len málokto, tým pádom im druhí poskytujú len chabý náznak falošného porozumenia.
Stretávajú sa iba s hraným pochopením, s niekoľkými univerzálnymi formulkami, ktoré sa v týchto chvíľach vyslovujú práve preto, že ten na druhej strane netuší, čo má povedať. Týmto rozpačitým momentom sa vyhýbajú práve pomocou úsmevov a bezstarostného výrazu.
Najviac zlomení ľudia vedia, že najväčšie útočisko, kedy si môžu dovoliť plakať, nájdu osamote…
Zažili niečo, čo ich úplne odizolovalo od vonkajšieho sveta. Vedia, že by museli rozprávať hodiny a hodiny, aby niekomu vysvetlili, čo sa v nich odohráva, a ani vtedy by nemali záruku, že by vyjadrili všetko. Ani to by ešte neznamenalo, že ich niekto pochopí.
Vlastne to ani nie je možné… Pochopiť niekoho, kto bol zlomený. Úplne, na kúsky, na ostré črepiny, ktoré už nik nezlepí tak, aby opäť vytvorili to, čoho boli kedysi súčasťou. Zlomení ľudia dobre vedia, že už nikdy nebudú takí, akí boli predtým, než sa to stalo.
unsplash.com
Často pôsobia dojmom silnej a nedotknuteľnej osoby. Sčasti je to aj pravda. Už ich nemožno zraniť, nič ich neprekvapí, podvedome stále rátajú s tou najhoršou možnosťou, aká môže nastať.
Časom sa tí najviac zlomení stali zároveň aj najsilnejšími. Ak sa stane niečo, čo predčí ich očakávania, povedia si, že mali jednoducho šťastie, no nepovažujú to za samozrejmosť.
Môže sa zdať, že sú natoľko samostatní, že lásku nepotrebujú…
Iní ľudia sa k nim akosi nedokážu predrať. Sú v ich blízkosti, ale sila ich osobnosti väčšinou druhých odradzuje. Ale niečo vám poviem…
Tí najsilnejší ľudia, ktorí boli najviac zlomení, lásku potrebujú najväčšmi. Navonok sa ich srdce po tom všetkom, čo zažili, síce zahojilo, ale… Sú to len rany, ktoré sa scelili na povrchu. Vnútro zostalo zjazvené a o tie jazvy sa musí postarať niekto iný. Niekto, kto vie, aké krásne a zároveň ťažké je milovať človeka, ktorý bol rozlámaný na márne kúsky a roky sa budoval odznova.
Za každou tvárou sa skrýva silný príbeh. Za každým úsmevom sa skrýva aj bolesť. A za každou silnou osobnosťou možno nájsť obdobie, kedy tú silu musela nájsť ležiac na úplnom dne.
Coverphoto: Photo by Allef Vinicius on Unsplash
