A tak tu sedím naposledy. S tebou. Pozerám sa na teba, usmievam sa, strácam sa v tvojich očiach. Rozprávam ti, ako veľmi si mi chýbal, ako som ťa všade hľadala, rozprávam ti všetko, čo sa udialo, kým sme boli bez seba, uisťujem ťa, že aj keď mi prišiel ten čas nekonečný, jediný, kto v mojom živote bol, jediný, kto bol ako v mojom srdce i v hlave, si bol ty. Len ma počúvaš, usmievaš sa, pozeráš sa mi do očí. Pýtam sa ťa, že či aj ty mi chceš niečo povedať, len krútiš hlavou, že nie. A tak pokračujem. Chcem ti toho toľko povedať. 

Hovorím ti o mojom poslednom dni, hovorím ti o dni, kedy som stratila nádej v nás. Zrazu zvážnieš. Hovorím ti, ako moc som trpela. Tak moc to bolelo. Každý jeden tlkot mi spôsoboval bolesť. Slzy mi stekali po tvári, ktoré som sa snažila zakryť úsmevom, že je všetko v poriadku. 

unsplash.com

Prečo som bola smutná? 

Všetko, čo sa týkalo nás, zostalo nevyriešené, posledné tvoje odpovede boli neviem a že nedokážeš nikomu veriť. Chápem, neveril si mi. Snažila som sa to pochopiť… Ale priestor medzi nami sa zväčšil, ticho obklopilo nielen nás, ale aj naše chatovacie okno. Chápala som, že medzi nami nikdy nič nebolo, avšak som sa seba stále pýtala, či tam niečo nemohlo byť. 

Nemohlo. Inak by sme sa snažili. Ty si nepísal, ja som nepísala… Teda nepísala tebe, písala som len o tebe. Moja viera bola neskutočne silná. Verila som, lebo som bola presvedčená, že som niečo cítila. Neskôr som zistila, že to, čo som cítila, bol len môj odraz. Všetky emócie, čo som ti dala, si mi vrátil v odraze. 

Nastavil si mi zrkadlo a ja som sa zamilovala do seba len s tvojou podobizňou… 

City boli len moje. Verila som, že sme si tak podobní. Ja som sa v tebe úplne stratila. Odpovedala som za teba, lebo keď vyslovíme otázku a započúvame sa do ticha, zrazu tam počujeme odpovede, ktoré nemusia byť tvoje, avšak sú jediné, čo počujeme. Vytvárala som si našu budúcnosť bez snahy opýtať sa na tvoj názor. 

Bála som sa. Moje trápenie trvalo niekoľko minút, niekoľko hodín, niekoľko dní. Neviem. Keď si odišiel a zanechal po sebe len ticho, sekundy sa premenili na mesiace. Takže netuším, ako dlho som plakala, netuším, ako dlho som ťa hľadala, netuším, koľko času bez teba prešlo. Pozrel si sa na mňa smutne, zamyslel sa a povedal si, že je to len niekoľko hodín. 

unsplash.com

Môj a tvoj čas sa zastavili… 

Pozerám sa na teba a ty sa pomaličky strácaš. Zrazu realita, v ktorú som verila, mizne. Mám pred sebou tvoju tvár, ktorá nie je skutočná. Tvoje oči sa strácajú a moje sa zapĺňajú slzami. Všetky vety, ktoré som ti povedala, všetky pocity, ktoré som ti ukázala, všetky problémy, ktoré som ti vysvetlila, sa stratili, spolu s tebou. 

Zrazu tu sedím úplne sama, hľadám ťa. Nie si tu a nikdy si ani nebol. Bola to len moja túžba, môj sen. Otázky, ktoré si mi zodpovedal, mi šepkalo moje srdce, zatiaľ čo ty smeruješ vpred svojej budúcnosti. Zatiaľ čo ty kráčaš a neotáčaš sa, lebo vieš, že vo svojej minulosti nemôžeš nič ani nikoho nájsť, ja sa k nej vraciam. Prosím ťa, aby si zostal, aby si mi odpovedal, lenže ty si len výplod mojej fantázie, ty si len sen, pri ktorom túžim, aby sa stal realitou. Zavrela som oči len na sekundu a keď som ich otvorila, nebol si tu. Som tu sama, ako na začiatku, ako v strede, ako na konci.

Môj čas sa zastavil. Nie tvoj…

Ty si sa nevzdal svojho života, ty si sa nevzdal seba, svojej budúcnosti. Nezabudol si, kto si. Otváram tvoje sociálne siete a zisťujem, že tvoj život napreduje, že si šťastný, že kráčaš a neobávaš sa reality, neobávaš sa budúcnosti, neobávaš sa pravdy. Snažím sa ti napísať. Píšem slová, niekoľko slov, píšem ti o všetkom, zbieram všetku odvahu, ktorú ty máš a ja sa skrývam za obrazovku. Akonáhle dopíšem a čítam si to, znova zisťujem, že nemám silu to odoslať. 

Zisťujem, že o moje slova nestojíš, že nestojíš počúvať o tom, čo sa stalo, čo sa deje, čo cítim či necítim. Ty už si inde, už nie si ten, komu sa čas zastavil, už nie si ten, kto ma vidí vo svojej prítomnosti. Nemôžem narúšať niekoho pokojný život kvôli mojim nezodpovedaným otázkam. Vidím tvoje fotografie, vidím tvoje príbehy, vidím, ako si našiel to, čo som myslela, že ti viem dať len ja. 

unsplash.com

Vymazávam všetky slová…

Nepíšem ti. Nič tým nevyriešim, nič tým nezískam. Ja odpovede na svoje otázky už dávno viem a ty už si dávno odkráčal niekam, kde moje stopy zmizli. Stratila sa moja vôňa, nevidíš už môj pohľad, nespoznávaš môj hlas, nepamätáš si moje slová, nevieš, aké to je držať ma v náručí. Lúčim sa s tebou, aj keď nevieš, kto som, strácaš sa v posledných tónoch hudby, splynul si s mojimi poslednými slovami pre teba, odchádzaš… Teda odchádzam ja, lebo ty už tu dávno so mnou nie si.

Moje srdce napĺňa bolesť, ktorú som si sama spôsobila,
tým, že som si ilúziu s realitou pomýlila.
Opustil si ma skôr, ako som ťa mohla zastaviť,
a teraz už to nedokážem nijako napraviť.
Obaja máme život, ktorý žijeme,
do budúcnosti bez seba ideme…

Autor: browneyes

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Tam, kde pre mňa nie je miesto

Coverphoto: Photo by Keenan Constance on Unsplash

Facebook komentáre