Už sa nemusíš hrať na niekoho, kým nie si. Už sa nemusíš správať ako kamarát, aj keď si ním nikdy nebol. Už mi nemusíš písať, už sa nemusíš so mnou baviť, už sa nikdy nestretneme. Aj keď sa vraví nikdy nehovor nikdy. Toto je naše prvé a posledné nikdy. Už nikdy sa nestretneme, už nikdy si nenapíšeme, už nikdy nebudeme súčasťou svojich životov, už nikdy sa ti nepozriem do očí, už nikdy sa na teba neusmejem, už nikdy sa ťa nič neopýtam, už nikdy…

V našom poslednom nikdy si mi ublížil ako nikdy. Zlomil si moju dôveru, ukázal si mi, ako ti nezáleží na mojom slove, na mojej osobe. Zlomil si ma celú. Nezaujímalo ťa to, netrápilo ťa to. Ukázal si sa v pravom svetle, ukázal si sa ako človek, ktorý nie je muž slova. Zrazu neexistovalo nič, čo bolo kedysi povedané, zrazu si sa správal ako niekto úplne nový, a možno nie tak nový ako starý, len ja som ťa tak nikdy nevidela. Nikdy. Nikdy si nebol ten človek, o ktorom si mi rozprával, o ktorom si mi písal. Nikdy som ti neurobila nič, čo by mohlo tvoje správanie voči mne tak zmeniť. 

unsplash.com

Naozaj ťa už nikdy nechcem stretnúť… 

Dnes som ťa videla naposledy. Naposledy si ma ignoroval, naposledy si sa na mňa nepozeral, naposledy si sa tváril, že v tej miestnosti nie som. Naposledy. Viem, že ti na tom nezáleží. Nezáleží ti na tom, čo poviem či nepoviem, nezáleží ti, či sa na teba pozriem či nie, nezáleží ti, či niečo cítim či nie. Záleží ti len na tvojom nikdy. Nikdy ma neuvidíš. 

Niektorí ľudia vstúpia do našich životov, aby sme si niečo uvedomili, poučili sa, získali alebo stratili, ty si bol všetko v jednom a zároveň to si bol tým povestným nikdy. Nikdy nechcieť zažiť to isté, nikdy sa nepozrieť do očí, nikdy neveriť človeku, nikdy sa neotvoriť človeku, nikdy nedať lásku rozbitému človeku, lebo on vašu lásku len rozbije, nebude si vážiť. Nikdy…

Ako veľmi vieš zničiť človeka, jedným nikdy… 

Všetko som pochopila a tak neskoro. Nikdy si si ma nevážil, nikdy ti na mne nezáležalo, nikdy som nebola súčasťou tvojej minulosti či budúcnosti, nieto ešte prítomnosti, nikdy som nepatrila do tvojho života, nikdy si ma tam ani nechcel. Nikdy si nado mnou nepremýšľal. Nikdy som to nebola ja. 

Ak by len štipka z tohto bola nepravda, nezachoval by si sa tak, ako si sa zachoval dnes. Neodhodil by si moju prosbu na zem, nebolo by ti ukradnuté to, že som ťa o niečo poprosila, bol by si kamarát. Bol by si, avšak ty si ním nikdy nebol ani nikdy nebudeš. Neviem, kedy som sa zmenila v tvojom živote na slovo nikdy, neviem. Pravdepodobne som tým slovom bola od začiatku. Nikdy som nebola viac ako len zábava, nikdy som nebola viac ako len zvýšenie ega, nikdy som nebola viac ako len tá… Pamätáš si vôbec moje meno? Nikdy. 

unsplash.com

Otriasol si mnou, ako nikdy nikto…

Správal si sa ku mne ako ešte nikdy nikto. Mojím životom prešli rôzni ľudia, avšak nikdy sa mi nestalo, že by mi niekto niečo nevysvetlil, že by ma začal ignorovať pre nič, nikdy nikto. Možno to ti dáva tú výnimočnosť, ale úprimne nikdy by som zrovna takú výnimočnosť nechcela. Nikdy by som nechcela byť v očiach človeka ako človek, čo nie je muž slova, čo sa zahráva, čo nedokáže byť úprimný, čo mení ženy, ako sa mu hodí. Mohla by som pokračovať, ale pýtam sa, či mi za to ešte stojíš. 

Bol si pre mňa zaujímavý človek, dobrý človek, avšak nikdy som sa tak moc nepomýlila ako v tebe. Nikdy sa ku mne nikto nesprával tak ako ty, a to ty si tvrdil o sebe, že si dobrý človek, nikdy si ním nebol, a možno si tým dobrým nebol len voči mne. Lebo v tvojom svete, v tvojej hlave si ja dobrotu nezaslúžim. Tak ak takto rozmýšľaš, tak som rada, že v tvojom živote nemám miesto.

Tak veľmi som chcela patriť do tvojho života, tak veľmi som chcela, aby si ty patril do toho môjho… 

Verila som svojej intuícii, verila som mojim pocitom, že ty si iný. Áno, aj si bol. Z môjho „ten najpravejší“ si sa zmenil na nikdy. Úprimne ani neviem pochopiť, ako sa to mohlo tak všetko zmeniť. Tak rýchlo, pritom tak pomaly. Ako po všetkých tých slovách zrazu žiadne nedáva zmysel, ako sa všetky slová premenili na hru a klamstvá, ako moje srdce vykrvácalo a tým, kto mal nôž, si bol ty. 

Avšak ja som to dovolila – v momente, keď som sa ti priznala, že sa mi páčiš, som ti podala nôž do rúk a čakala, čo s ním urobíš. Najprv si sa na neho len pozeral, potom si tvrdil, že by si mi tým nožom neublížil, odhodil si ho a ja som verila, že ho nikdy nepôjdeš hľadať. Avšak keď si odišiel z môjho života hľadať seba, našiel si aj ten nôž a miesto toho, aby si mi ho ako chlap vrátil, si mi ho ako chlapec zapichol do srdca. A ani ako správny chlapec si nesledoval, čo sa bude diať ďalej, odišiel si hrať sa s inými hračkami, zatiaľ čo ja som pomaličky krvácala, no verila, že sa môžeš vrátiť, veď nádej umiera posledná. 

unsplash.com

Nie, posledná umieram ja… 

A keď si sa vrátil, moje srdce trošku poskočilo, od radosti. To musí dokazovať, že tam niekde v tebe je nejaký ten pocit, že ti na mne záleží. Lenže ty si sa vrátil, aby si si do mňa len kopol. A ukázal mi, že mi nezáleží na tebe ani ako na človeku. Odišiel si a ja chcem, aby si sa už nikdy nevrátil. Nikdy

Prajem si, aby si si raz uvedomil, ako hrozne si sa ku mne správal. Ako si mi tvojím ignorovaním, tvojím nezáujmom, tvojím postojom „si mi ukradnutá“ ublížil. Prajem si, aby moje srdce nebolo omylné a naozaj aj ty máš srdce, a naozaj si dobrý človek. Lenže čím viac píšem tieto slová, tým viac si uvedomujem, že nepotrebujem nič dokazovať sebe ani tebe. Ty si, aký si. 

Nikdy nebudeš ten, kto ma bude ľúbiť… 

Nikdy nebudeš ten, kto bude na mňa po večeroch myslieť. Nikdy nebudeš ten, komu budem chýbať. Nikdy nebudeš ten, ktorého som ja v tebe videla. Nikdy nebudeš ten, kto si mi hovoril, že si, lebo ten človek by mi toto nikdy neurobil. A možno len pre mňa ním nikdy nebudeš a k inej dokážeš byť tým, kým si mi povedal. Avšak to nie je podstatné, určite nie pre mňa. 

Nikdy už sa nestretneme.
Nikdy sa už nezasmejeme.
Nikdy konverzáciu nezačneme.
Nikdy sa vedľa seba neprejdeme.
Nikdy si spolu už nič nevypočujeme.
Nikdy spolu nezariskujeme.
Nikdy si nepoďakujeme.
Nikdy si „milujem“ nepovieme.
Nikdy naše sny spolu nedosiahneme.
Nikdy spolu nezostarneme.
Nikdy sa už nenájdeme.
Nikdy k sebe neprídeme.
Jediné čo urobíme, že z našich životov od seba odídeme.

Autor: browneyes

Coverphoto:

Facebook komentáre