Už ďalej nikoho neprosím o to, aby zostal v mojom živote. Už nie, už naozaj stačilo. Je tomu koniec, a to navždy. Aký to má vlastne zmysel, keď to nechce on sám? Bohužiaľ, nedokážeme len tak zmeniť niekoho názory a city. Je to priam nemožné. Ale aj napriek tomu to je vcelku zaujímavé. Vždy mi záležalo viac na druhých než na sebe. Keď niekto bol na polceste odo mňa, vždy som ho začala bezhlavo presviedčať, aby zostal.
Aby neodchádzal, aby ma neopúšťal, pretože som si myslela, že ho potrebujem k svojmu životu. Že bez neho nedokážem žiť. Priznala som si chybu, aj keď na mojej strane žiadna nebola. Hlúpo som si namýšľala, že to bude dobré.
pinterest.com
Myslela som si…
Že hoci má ten človek nejaké chyby, aj napriek tomu ho mám svojím spôsobom stále rada. Veď každý sa mýlime, sme len ľudia, a tak nabudúce sa to hádam už nestane. Nabudúce to bude iné. Dám mu ešte jednu šancu. Čoskoro bude všetko v poriadku…
Bola som hlúpa a naivná. Neskutočne zaslepená sprostými predstavami, ktoré boli mimo celej reality. Neverila som si. Verila som predstave, ktorú som si sama dokonale vytvorila vo svojej hlave. Vlastne… Dá sa povedať, že som si týmto sama ubližovala, a to úplne zbytočne.
Život nie je o tom, aby sme niekoho prosili o našu pozornosť. Nemôžeme nikoho nútiť, aby nás mal rád. V momente, keď ho strácame, chceme spraviť pre neho prvé aj posledné, len aby zostal. Takto to však nefunguje. Neudržíme si v živote niekoho, kto je pevne presvedčený o tom, že chce odísť.
Aj ak by sme spravili čokoľvek, on odíde…
Život máme iba jeden. Preto aj ty musíš myslieť iba na seba. Mnohí tvrdia, že vraj to je sebecké. Ver mi, nie je. Sebecké je stratiť seba a žiť tento krásny život, ktorý ti bol darovaný, pre iných. Trápiť sa pre druhých, to je sebeckosť. Musíš začať žiť s tým, že ty si najdôležitejšia bytosť na svete.
Len ty si vyberáš, koho vpustíš do svojho života a pred kým zavrieš bránu. Kto ti naozaj stojí za to, aby bol v tvojom živote. Kto ťa zlomí a zničí. Kto ti ublíži, ale vynesie ťa ešte vyššie, ako si bol. A kto bude stáť pri tebe a bude mu na tebe záležať… Vždy.
pinterest.com
Dnes už viem, že nech sa bude diať čokoľvek a či to bude už ktokoľvek, budem myslieť v prvom rade iba na seba a potom až na druhých…
Nechám toho človeka odísť, ak to bude chcieť on sám. Nech si pokojne ide. Má otvorené dvere do neznáma. Nech má šťastný život. Už dávno som sa naučila neoplácať sklamanie sklamaním a nikomu nepriať nič zlé. Prajem mu iba to, aby raz všetko pochopil.
Skrátka, naučila som sa akceptovať rozhodnutia ľudí a žiť ďalej, bez nich. Odchod je niekedy tá najlepšia vec, akú môžeme spraviť. Načo sa zbytočne ponižovať a ľutovať? Je to úbohosť – nútiť a vydierať niekoho, len aby pri nás zostal. Tak to byť nemá. Veď koniec koncov, tí, ktorí majú byť v našich životoch, sa do nich dostanú. Vždy sa vrátia aj tí, ktorí sa vrátiť majú. Možno o mesiac a možno až o pár rokov. A niektorí, našťastie, už nikdy.
Autor: Júlia Kotianová
Coverphoto: Photo by Tiko Giorgadze on Unsplash
