Milá dievča alebo milá žena… Vlastne ani neviem, prečo dnes skúšam písať. Viem však, že aj mne sa niekoľkokrát pošťastilo a prečítala som si ten pravý článok v pravý čas. A preto ma dnes popohnala k písaniu nádej, že moje riadky niekomu brnknú na tú správnu stranu. A možno… Možno to píšem „len“ sama pre seba. Aby som na seba prestala byť taká prísna a dovolila si prijať aj také pocity, ktoré celý svoj život potláčam.
Už ako deti nás učia, že plakať sa nemá. Prejavovať svoje city je predsa príliš babské. Plačú iba baby, plač u chlapcov je prejavom slabošstva. A aj tie dievčatá by mali svoje slzy zadržať. Veď veľké dievčatá neplačú… Nech sa deje čokoľvek, máme byť silní… Už od detstva nám tento názor vtĺkajú do hláv.
unsplash.com
Ach, ako veľmi dokážu tieto klamstvá ublížiť…
Najmä v čase, kedy sa máme chuť vyplakať, no nemôžeme si to dovoliť, pretože sa práve nemôžeme niekam zavrieť a schovať pred zrakmi iných ľudí. A vlastne… Aj keď som sama, tak premýšľam, či je dobrý nápad poplakať si. Či by som radšej nemala urobiť niečo viac hrdinské, ako len podľahnúť svojmu strachu, svojim obavám, svojej (ne)viere. V čase, kedy odvšadiaľ vidíme usmiate tváre, kedy sledujeme jeden cudzí úspech za druhým, kedy máme pod nosom predostretých milión príbehov, ako niekto z úplného dna dosiahol vrchol, máme proste problém byť k sebe láskaví a dobre si porevať, keď sa nám to žiada.
Aj mne samej dlho trvalo, kým som pochopila, že plakať nie je zlyhanie ani slabošstvo. Plakať, to je výsada silných ľudí, ktorí sú natoľko obrnení voči cudzím názorom, že si dovolia byť k sebe láskaví. Milé dievča, občas to potrebujeme všetci. Nezáleží na tom, prečo máš chuť plakať… Či preto, že sa s niekým lúčiš, či preto, že ti niekto chýba, alebo sa len bojíš toho, čo bude. Každý z nás plače, len sa tým nechváli. Muži aj ženy, veľkí aj malí, úspešní aj obyčajní… Plače každý.
unsplash.com
Tak ťa prosím, nezabúdaj na seba…
Nauč sa byť k sebe láskavá. Dovoľ si občas padnúť na dno, poriadne sa vyplakať a nehrať sa na silnú, pretože nechceš zraniť svojich blízkych. Nemusíš byť stále silná. Nemusíš tu byť stále pre druhých. Občas tu potrebuješ byť iba sama pre seba. Pre tvoje srdce, ktoré bolo niekoľkokrát zlomené na kúsky, no predsa sa zahojilo. Spomeň si občas naň, prosím… Pretože ono je s tebou stále. Ani vo chvíľach, keď to ty vzdávaš, neprestáva biť. Tak mu dovoľ vyventilovať sa a nehraj sa stále na silnú.
Byť k sebe láskavou znamená počúvať sa. Prestaň sa kontrolovať. Prestaň premýšľať nad tým, či si plač môžeš dovoliť. Jednoducho povoľ tú uzdu a vypusti svoje emócie. Utop sa v smútku, na chvíľu si dovoľ cítiť sa bezbranná a bezmocná. Podľahni strachu, panike alebo obavám. Plač tak dlho, kým sa ti neminú všetky slzy. Pretože len potom vstaneš, pôjdeš ďalej a začneš bojovať. Už ťa totiž nebudú ťažiť žiadne nespracované emócie.
Už to budeš len ty… Dievča, ktoré sa naučilo byť konečne láskavou aj k sebe.
Autor: Tina
Coverphoto: Photo by pawel szvmanski on Unsplash
