Keď sa nad tým tak zamyslím, každý z nás sa už v nejakej vojne, so všetkým rešpektom k tomuto slovu a v prenesenom slova zmysle, ocitol. Každý z nás už s niekým či s niečím bojoval a nech to bol boj akokoľvek dlhý či krátky, vyčerpávajúci a ničivý, možno sme pozabudli na jednu vec… Že ten boj v nás rozpútal ktosi, kto nemal v srdci mier. Osoba, ktorá si chcela niečo vydupať a bolo jej jedno, aké obete za sebou zanechá.
Prebdené noci, rána začínajúce sa otázkou, či sa dnes tá včerajšia hádka nejako utrasie, či bude mať pokračovanie, či bude eskalovať… Alebo len otázka, či sa dnes dotyčný konečne ozve a aké budú jeho prvé slová. Myšlienky, ktoré bodajú do srdca, pretože nás nútia uvažovať, či náhodou nie je chyba v nás. Podlomené sebavedomie, ego na dovolenke alebo v duši niekoho iného, kto už síce jedno mal, no dvojitú dávku hrdosti a arogancie vrelo uvíta. Sebaláska je neznámy pojem, pretože všetku pohltila láska k niekomu, kto lásku k nám dáva najavo zväčša len slovami, avšak skutky, tie chýbajú, čo pekelne bolí.
unsplash.com
Komu je toto povedomé?
Nejednej z nás. Zamotať sa do vzťahu, ktorý nie je prechádzkou po rovnej pláži pri západe slnka, ale pripomína pavučinu, v ktorej nám každý náš pohyb znemožňuje únik, to nie je predsa nie je nič výnimočné. Toxické vzťahy, polovzťahy, vzťahy, kde zaslepene pristúpime na to, že budeme tou druhou, ale len chvíľu, vzťahy, z ktorých sa nevieme vysomáriť, pretože zatiaľ čo jedno hovorí, robí druhé, vzťahy plné sľubov, ktoré sa nikdy nenaplnili, vzťahy, v ktorých len čakáme a čakáme, už len z princípu a ku koncu ani samy nevieme poriadne na čo.
Variantov je mnoho, no podstata, tá je rovnaká a privádza nás k jedinému cieľu – ku krátkodobejšiemu či dlhodobejšiemu zničeniu nás samých. A to len preto, že sme začali rešpektovať niekoho, kto nerešpektoval nás. Niekoho, kto si možno ani neuvedomil, čo vlastne pácha, a možno si to uvedomoval až príliš dobre, no i tak s tým neprestal.
Treba sa naučiť novým „móresom“, vážené dámy, slečny a panie…
Treba pochopiť, že (nech to znie akokoľvek nepochopiteľne) aj láska je len voľba. Síce si to, že sa do niekoho zamilujeme, veľmi nevyberieme, môžeme si zvoliť mnoho ciest, ako s touto láskou naložíme. Môžeme veriť niekomu, kto nám klame. Môžeme trvať na svojom a presviedčať sa, že od tej druhej ženy predsa len odíde. Môžeme donekonečna dúfať, že sa zmení a že z namysleného arogantného chlapíka, ktorý nám prejavuje len minimum náklonnosti, sa raz stane milujúci otec našich detí, ktorého jediným šťastím bude šťastná rodina. No rovnako môžeme z tohto vzťahu zdupkať hneď potom, ako pochopíme, že s nami nie je zaobchádzané tak, ako by sme chceli a ako by sa žiadalo.
Vidíš? Predsa len je to voľba. Nič ti nebráni túto lásku chrániť, rovnako ako ti nič nebráni v tom, aby si pred ňou zachránila seba. Aj keď si až po uši zamilovaná, aj vtedy môžeš odísť preč, kapitulovať a predsa len vyhrať. Môžeš plakať pár týždňov, pretože si odišla zo vzťahu, v ktorom si nebola milovaná, a môžeš plakať celé mesiace i roky preto, že zostávaš s niekým, kto ťa nemiluje.
unsplash.com
Naučme sa teda vštiepiť si názor, že môžeme milovať len tých, ktorí nás chcú chrániť, nie tých, pred ktorými musíme chrániť sami seba…
Naučme sa povedať nie tým, ktorí sa v záujme vlastného blaha neštítia druhým ublížiť.
Naučme sa veriť tomu, čo sa odohráva, nie tomu, čo nám je sľubované.
Naučme sa nebáť sa samoty, pretože tá sama osebe pre nás žiadnu hrozbu nepredstavuje.
Naučme sa zvíťaziť nad strachom, ak sa pred nami objaví niekto navonok silnejší.
Skúsme sa presvedčiť, že nie je nič dôležitejšie, ako vylúčiť zo svojho sveta tých, ktorí nemajú v srdci mier, a preto neváhajú zruinovať i ten náš.
Skúsme to… Dajme stopku každému, u koho nenávisť, ego či komplexy zvíťazili nad zdravým rozumom. Urobme to vždy, keď na to budeme mať príležitosť… Vo vzťahoch, v láske, vo svete.
Coverphoto: Photo by Jakob Owens on Unsplash
O tom, aké to je milovať niekoho, kto nemiluje nás, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.
