Po predošlom článku Prečo chcem byť dobrým mužom sa ku mne dostala odozva, akú som nečakal. Teda… Klamem. Tak trochu sa to očakávať dalo. Väčšinu ženského publika moje slová potešili, čo zasa teší mňa, ale o mužoch sa to povedať nedá. Vraj sa raz zbadám a budem to z netu sťahovať. Vraj raz zistím, že ak budem mäkký a dobručký, odídem z každého vzťahu s holým zadkom.
A mohol by som tu parafrázovať množstvo ďalších odkazov, ktoré sa nápadne začínali rovnakou frázou: „Veď počkaj…“ a končili sa vždy takmer identicky: „Raz to oľutuješ.“
Neviem ako vy, ale ja som nikdy pekné slová vyslovené z mojich úst neoľutoval. Ak ma niečo z toho, čo som vyslovil, mrzelo, boli to práve vety, ktoré sa zo mňa vysypali, keď som prepadol emóciám. Peknými sa nazvať skutočne nedajú a ak by som mohol, vrátil by som to späť a viac nič z toho nevyslovil. Avšak slová, ktorými som vyjadroval vďaku, uznanie či nejaké tie city, by som nikdy nazad nebral, hoci sa možno niektoré vzťahy s osobami, ktorým som tieto slová kedysi adresoval, časom zmenili či narušili.
A tak sa poďme zamyslieť, prečo tieto boje na hranici mužského a ženského sveta, vznikajú…
Áno, v prvom rade mi napadá, že preto, lebo si navzájom ubližujeme. Zbytočne. Len preto, aby sme si niečo dokázali. Ľudí, ktorým láska vyšla na prvýkrát, je ako šafranu, a my ostatní sme si museli prejsť (alebo si stále prechádzame) skúškami, ktoré nám dokazujú, že nájsť toho pravého či tú pravú nie je zrovna ľahké.
Ale za toto si môžeme sami. Možno by bolo načase prevziať zodpovednosť a netváriť sa stále len ako obeť. A aby som sa vyhol ďalším atakom, nemyslím si, že je to výsada iba jedného pohlavia. Ubližujú muži aj ženy, každý rovnako, no každý iným spôsobom. Všetci máme to„ svoje“ čím dokážeme zasadiť úder, no rovnako máme aj miesta, ktoré sú zraniteľné.
No napriek všetkému by bolo dobré uvedomiť si jednu vec… Navzájom sa potrebujeme. Tak ako žena potrebuje muža, tak aj muž potrebuje ženu. Áno, vieme si vystačiť aj sami a nevravím, že ak sa do ráno okamžite s niekým nespárime, neprežijeme. Ale na to, aby náš život bol z dlhodobého hľadiska kompletný a aby sme pocítili šťastie vo všetkých životných rovinách, toho partnera či partnerku naozaj potrebujeme.
Tak to, prosím, prestaňme zapierať a rovnako prestaňme ukazovať prstom na druhé pohlavie…
Nikto tým nič nevyrieši ani si tým nič nedokáže a jediné, čo mu to prinesie, je to, že bude za debila. Pretože tak ja vnímam ľudí, ktorí zhejtujú text o láske a ženách, v ktorom nie je ani náznak agresie a ani štipka urážky. Ale oni sa aj napriek tomu urazia.
Ženy potrebujú mužov na to, aby pocítili, čo to znamená bezpečie. To je naša chlapská úloha, na ktorú sa už akosi zabúda. Ak žene nedáme znať, že vyriešime všetko, čo sa jej postaví do cesty, nemôžeme čakať, že nám v podväzkoch naservíruje teplú večeru. Buď hrdina, dokáž jej to tým správnym spôsobom a budeš si žiť ako kráľ. A ak nie, zabudni na ňu a choď preč hľadajúc vyrovnanú ženu, ktorá vie, o čom je láska.
Muži potrebujú ženy, aby sa cítili milovaní a nenahraditeľní…
Aby pocítili to čaro okamihu, keď sa v nich prebudí neha, o ktorej predtým ani len netušili, že sa v nich niekde skrýva. Potrebujeme ich na to, aby sme sa cítili stabilne a neporaziteľne. Pretože či sa to niekomu páči, alebo nie, práve ženy dodávajú mužom silu. Veď sa predsa vraví, že za každým silným mužom stojí žena… A ten, kto to popiera, ešte nikdy maximum svojej sily nedosiahol.
Žena mužovi ukáže, kde sú jeho silné stránky a kde zasa slabiny. A ak si raz pri pohľade na ňu povieš, že práve ona je tvojou najväčšou slabosťou, buď si istý, že to tak má byť. Vedz, že si práve našiel lásku, ktorú potrebuješ a ktorú si celý život hľadal. Tak buď chlap a maj odvahu nahlas povedať, že si zamilovaný až po uši. Naša sila totiž nespočíva v tom, že sa budeme tváriť drsne a nedotknuteľne. Sila muža je aj o tom, že má gule hovoriť o svojich pocitoch nahlas a v ideálnom prípade pred osobou, ku ktorej ich cíti.
Coverphoto: Photo by Joanna Nix on Unsplash